Ak ste sa niekedy stretli so súťažným právom, viete, že v EÚ sú tieto pravidlá takmer totožné. V oblasti kartelov predpisy EÚ dokonca znemožňujú členským štátom zákaz takých dohôd, ktoré právo EÚ uzatvoriť nezakazuje. Významnejšie rozdiely boli v procesných postupov, čo sa prostredníctvom smernice ECN+ malo taktiež zmeniť. Napriek tomu sa ale národné súťažné pravidlá môžu v mnohom rozlišovať, prípadne sa vyvíjať úplne opačným smerom.
Toto leto je príkladom takéhoto opačného vývoja Česko a Slovensko, a to v otázke vymedzenia správneho konania v súťažných veciach. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o nezaujímavú právnickú tému, ale nie je to tak. Ide totiž o otázku, kedy a v akej kvalite súťažný úrad musí povedať, z čoho podnikateľa obviňuje. V čom je vývoj v ČR a SR v porovnaní so zbytkom EÚ opačný?
Začnime v Česku. V našom nedávnom príspevku na blogu k novele českého ZOHS sme detailne rozobrali, že český ÚOHS mal v oznámení o začatí konania povinnosť vymedziť skutok, z ktorého je účastník konania podozrivý. Účelom dostatočného vymedzenia skutku nie je iba informovať účastníka konania o tom, čomu sa má brániť, ale aj o tom, v akom rozsahu má povinnosť s ÚOHS spolupracovať. Už účinná novela českého ZOHS však túto povinnosť zrušila.
Čo to znamená v praxi? Účastník konania sa po novom o skutku, z ktorého je podozrivý (teda o skutkovej a právnej kvalifikácii skutku), dozvie až vo výzve pred vydaním rozhodnutia (sdělení výhrad, Statement of Objections). Výzva sa však zasiela až (tesne) pred vydaním rozhodnutia, takže na konci konania.
Prakticky to znamená, účastník konania bude mať novo na prípravu účinnej obhajoby typicky len štyri týždne od oznámenia „obvinenia“. Taká dlhá je totiž bežná lehota na vyjadrenie sa k výzve pred ÚOHS. Trend v ČR tak moment informovania o podozrení posúva v prospech ÚOHS na neskorší termín a súčasne podstatným spôsobom limituje právo na obhajobu účastníkov konania.
A čo na Slovensku? Tam sa v tomto smere (zatiaľ) zákonná úprava nemení. Nedávno však Najvyšší správny súd (NSS) zverejnil rozsudok v jednom staršom prípade uložení pokuty za obštrukciu v priebehu inšpekcie PMÚ. V danom prípade boli zaujímavé už závery Krajského súdu v Bratislave (KSBA) k otázke predstavovania inšpektorov PMÚ na inšpekciách ako „zamestnancov bližšie nešpecifikovaného ústredného orgánu štátnej správy“. O tomto informoval Tomáš na sociálnej sieti LinkedIN.
Čo NSS vo svojom rozsudku povedal k oznámeniu o začatí správneho konania, resp. kde NSS videl problém? PMÚ na začiatku správneho konania identifikoval dva skutky. V priebehu konania však PMÚ upustil od potrestania jedného z pôvodne dvoch skutkov a vôbec o ňom nerozhodol. NSS potvrdil, že PMÚ ma povinnosť rozhodnúť o celom predmete konania tak, ako si ho sám na začiatku vymedzil. Prístup PMÚ vystavil stíhaného podnikateľa právnej neistote o tom, že môže byť opäť sankcionovaný za skutok, o ktorom PMÚ nerozhodol.
NSS súčasne stanovil jasné požiadavky na kvalitu oznámenia o začatí správneho konania. Už v oznámení o začatí správneho konania musí byť skutok špecifikovaný tak podrobne, ako to umožňujú zistené skutočnosti. Výslovne je vyžadovaná konkrétnosť, keďže všeobecné vymedzenie by viedlo k porušeniu práva na obhajobu.
Odlišný vývoj v ČR a SR je tak evidentný – ÚOHS v oznámení o začatí správneho konania nebude musieť skutok popisovať vôbec, PMÚ to bude musieť robiť, a to vo vyššej kvalite ako doteraz. Momentálne ide len o teoretické požiadavky. Prax v oboch štátoch ukáže, do akej miery budú súťažné úrady nasledovať trendy upravené v novele českého ZOHS či judikatúre NSS.
