Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (PMÚ) v polovici mája predstavil novú priorizačnú politiku. Oproti predchádzajúcej priorizácii (ktorú sme na našom blogu tiež rozobrali) PMÚ pristúpil k podstatným zmenám. Pre dotknuté podniky tak prirodzene vyvstáva otázka, kam sa bude vymáhanie súťažného práva na Slovensku v najbližších rokoch uberať. V tomto príspevku si preberieme najvýznamnejšie zmeny a ukážeme, ako ich prakticky čítať.
Koniec špecifikácie prioritných sektorov
Najvýznamnejším rozdielom oproti predchádzajúcim priorizačným politikám PMÚ je miera detailu, s akou PMÚ definuje svoje priority. V minulosti PMÚ definoval vždy sektory, ktoré boli v jeho hľadáčiku. Naposledy e-commerce, digitálne platformy, automotive, IT a zdravotníctvo.
V novej priorizačnej politike už takéto sektory vôbec neuvádza. Výnimkou je digitálny trh pri zneužívaní dominantného postavenia. Predstavitelia PMÚ uviedli, že vymedzenie sektorov bolo neudržateľné, keďže zužovalo pôsobnosť PMÚ bez ohľadu na externé zmeny.
Z praktického pohľadu to znamená, že žiadny sektor nie je mimo hľadáčika PMÚ. Aj keď podnikáte v sektore, kde ste o činnosti PMÚ ešte nepočuli, neznamená to, že o nej nemôžete počuť v budúcnosti. Naprieč všetkými oblasťami tak bude kladený zvýšený dôraz na compliance programy a posudzovanie zvažovaných obchodných krokov.
Koniec špecifikácie sektorov však neznamená, že PMÚ niektoré nesleduje viac. Dlhodobým monitoringom činnosti PMÚ sa dajú určité sektory identifikovať. Z nášho pohľadu ide najmä o zdravotníctvo, telekomunikácie, potravinárstvo či trh práce.
Depriorizácia pravidla mimoriadnej situácie
PMÚ spomína aj oblasť, ktorá jeho prioritou nebude – porušenia súvisiace s neoznámením koncentrácií podľa špeciálneho pravidla pre mimoriadnu situáciu, núdzový stav alebo výnimočný stav (pravidlo mimoriadnej situácie). Toto pravidlo núti podnikateľov sledovať nielen posledný ukončený hospodársky rok, ale aj rok 2019. Pravidlo sa začalo uplatňovať kvôli pandémii COVID a stále sa uplatňuje kvôli vojne na Ukrajine, hoci je to aj podľa PMÚ ekonomicky neopodstatnené.
Zo strany PMÚ ide o krok správnym smerom. Pravidlo mimoriadnej situácie vzniklo v súvislosti s pandémiou a dnes je už skutočne neopodstatnené. Najmä zahraničné spoločnosti, ktoré sú zvyknuté na štandard posledného ukončeného hospodárskeho roka, tomuto pravidlu nerozumejú.
Depriorizácia však nie je zákonnou výnimkou. Podnikatelia sú naďalej povinní koncentrácie notifikovateľné na základe obratov z roku 2019 oznamovať a PMÚ má právomoc o nich rozhodovať. Je pravdepodobné, že túto právomoc bude chcieť využiť pri rizikových koncentráciách. Notifikácia PMÚ alebo aspoň konzultácia a získanie comfort letter podľa nás zostáva naďalej nevyhnutnosťou, ak chce mať podnikateľ v konkrétnom prípade právnu istotu.
Konkrétne praktiky – nejasnosti pri zneužitiach a návrat k vertikálam?
PMÚ aj naďalej definuje praktiky, ktoré bude sledovať. Neprekvapí, že PMÚ sa chce venovať kartelom o cenách, rozdeleniu trhu či rizikovým koncentráciám. Novo definoval priority pre sektorové štúdie. Pri tých vychádza z kľúčových sektorov pre Slovensko, kde hrozí vznik monopolu alebo oligopolu. Dve priority však stoja za bližšiu pozornosť.
Pri zneužívaní dominantného postavenia PMÚ uviedol, že sa zameria na vylučovacie praktiky (napr. odmietanie obchodovať alebo predátorské ceny). Vykorisťovateľské praktiky (napr. neprimerane vysoké ceny) však tiež „ostanú v popredí záujmu“.
Ako takéto vyjadrenie čítať? Vylučovacie praktiky sú podľa PMÚ škodlivejšie, a preto sa im bude venovať viac. Zároveň však nebude prehliadať ani vykorisťovateľské praktiky.
Vysvetlenie ponúka aj širší kontext. V EÚ sa niekedy stáva, že súťažné úrady posudzujú niektoré praktiky ako vykorisťovateľské, ak pri nich nedokážu preukázať vylučovací účinok. Ani takýto postup PMÚ sa nedá vylúčiť. Ku vykorisťovateľským zneužitiam existuje menej rozhodovacej praxe, preto aj podmienky na preukázanie porušenia sú nejasnejšie ako pri vylučovaní. To súťažným úradom dáva oveľa väčší priestor pre vlastné „invencie“ a právne uváženie. Tieto invencie vždy nemusia ísť správnym smerom. Bude však na konkrétnych podnikateľoch, aby sa bránili, a súdoch, aby hranice zásahov súťažných úradov limitovali na primeranú úroveň.
Zneužitie dominantného postavenia teda zostane veľmi dynamickou oblasťou, v ktorej očakávame veľa aktivity PMÚ.
PMÚ si určil priority aj v oblasti vertikálnych dohôd. V tejto oblasti bol doteraz v porovnaní s inými stredoeurópskymi súťažnými úradmi neaktívny. Poslednú pokutu uložil v roku 2019. V poslednom období niektoré prípady riešil v rámci súťažnej advokácie. Teraz určil priority aj v tejto oblasti.
K prioritám v oblastí vertikálnych dohôd bude patriť určovanie ceny pre ďalší predaj (RPM) a územné či zákaznícke obmedzenia. PMÚ medzi priority zaradil aj obmedzenie predajov konečným užívateľom v selektívnych distribučných systémoch. Keďže v selektívnych distribučných systémoch sú zakázané aj ďalšie obmedzenia (napr. krížového predaja), ide o pomerne presnú špecifikáciu. Ak prevádzkujete selektívny distribučný systém na Slovensku, je vhodné si overiť, či sa takéto obmedzenie predajov konečným užívateľom v praxi nevyskytuje.
Súkromnoprávne vymáhanie ako iné efektívne a odstrašujúce opatrenie?
PMÚ štandardne popísal, na základe akých kritérií si bude vyberať svoje prípady. Závažnosť možného porušenia, šanca na úspech či kapacita PMÚ ako kritériá neprekvapili. Rovnako neprekvapuje, že kritériom na výber prípadu je aj iné efektívne a odstrašujúce opatrenie, ktoré možno v prípade použiť. PMÚ uvádza napríklad zásahy iného regulátora.
Ako príklad PMÚ uvádza aj žalobu o náhradu škody za porušenie súťažného práva. Tá je však na Slovensku obmedzená. Výklad súdov je taký, že otázku porušenia súťažného práva nemôžu bez rozhodnutia PMÚ posudzovať (rozsudok Najvyššieho súdu vo veci 3Obdo/108/2019).
Potenciálny sťažovateľ sa môže ocitnúť v začarovanom kruhu – PMÚ povie, že stačí žaloba na náhradu škody, no slovenské súdy žalobu bez rozhodnutia PMÚ neposúdia.
Súkromnoprávne vymáhanie teda ako efektívne opatrenie pri súčasnom výklade fungovať nebude. Najvhodnejšie by bolo, keby sa tento výklad súdov zmenil, k čomu by mohla prispieť aj osveta o tomto probléme zo strany PMÚ.
Záver
Je evidentné, že PMÚ má v pláne byť aktívny na relatívne širokom poli pôsobnosti a nechce sa konkrétne vyhraňovať. Naznačuje to upustenie od vymedzenia prioritných sektorov aj sústredenie sa na vylučovacie ako aj vykorisťovateľské praktiky pri zneužívaniach.
Nová priorizačná politika je teda jasným signálom, že všetci podnikatelia by sa mali vyvarovať možného porušovania súťažného práva.
