Kam má PMÚ nasmerovaný svoj hľadáčik?

Prioritizačná politika PMÚ sa dlhodobo delí na dve časti – prioritizačné kritériá, na základe ktorých PMÚ hodnotí, či sa bude vecou zaoberať, a tzv. krátkodobé priority, ktoré stanovujú praktiky a sektory záujmu PMÚ na najbližšie obdobie. Obe časti si v rámci aktualizácie prešli väčšími či menšími zmenami.

V rámci prioritizačných kritérií stojí za pozornosť  najmä posudzovanie kritéria typovej závažnosti u určovania cien pre ďalší predaj (RPM). PMÚ novo radí RPM medzi veľmi závažné delikty. Je zjavné, že PMÚ chce prípady RPM hodnotiť na totožnej úrovni, ako kartelové dohody. Rozdiel medzi horizontálnymi (teda kartelovými) a vertikálnymi dohodami je vo všeobecnosti veľmi významný. Odborné ekonomické a súťažnoprávné diskusie hovoria o tom, že na rozdiel od klasických cenových kartelov môže mať RPM aj významné pozitívne efekty na hospodársku súťaž. V tomto kontexte hodnotíme krok PMÚ ako prinajmenšom kontroverzný.

V oblasti krátkodobých priorít je zaujímavé, že napriek ich „krátkodobosti“  PMÚ fakticky od zverejnenia prioritizačnej politiky v roku 2013 nezmenil praktiky, na ktoré sa chce zameriavať. I naďalej sú hlavnými krátkodobými prioritami PMÚ kartely, bid rigging vo verejnom obstarávaní a neoznámené koncentrácie.

Čo sa však významne mení sú sektory, na ktoré sa plánuje PMÚ zameriavať.  PMÚ deklaruje svoj záujem vo vzťahu k sektoru motorových vozidiel a oblastiam  e-commerce a digitálnych  platforiem, zdravotníctva a informačných technológií a systémov. Inšpiruje sa hlavne Komisiou, keďže aj po jej vzore sa takmer pred dvomi rokmi pustil do stále trvajúceho sektorového šetrenia v oblasti e-commerce.

V závere prioritizačnej politiky PMÚ vyslovil záväzok zriadiť tzv. prioritizačnú komisiu. Jej úlohou by bolo hodnotenie konkrétnych prípadov z hľadiska toho, či sa jedná o prípad prioritný alebo neprioritný. Deklarovaným cieľom PMÚ pritom je vylúčenie svojvôle zamestnanca, ktorý sa má prípadom zaoberať.

Presun rozhodovania o prioritách PMÚ z jednotlivých zamestnancov, ktorým na stole pristane konkrétny podnet, na kolektívny orgán je možné vo všeobecnosti hodnotiť pozitívne. Zároveň však zostáva otázkou, kto bude členom prioritizačnej komisie a do akej miery bude PMÚ transparentne informovať o jej činnosti. V záujme verejnosti totiž nie je len vedieť, kto a za čo dostal od PMÚ pokutu, ale aj to, aké typy prípadov PMÚ nešetrí a prečo. Je tak možné očakávať, že úprava zloženia prioritizačnej komisie a jej činnosti sa stane súčasťou zákonného zakotvenia prioritizácie v pripravovanom novom zákone o ochrane hospodárskej súťaže (viď náš predchádzajúci blog). Domnievame sa pritom, že úprava by mala pri zaistení nezávislosti a nestrannosti PMÚ obsahovať jasné garancie, že nástroj prioritizácie nebude zneužiteľný v neprospech alebo prospech konkrétnych podnikateľov, napr. v konkurenčnom boji. Takouto zárukou by mohlo byť transparentné informovanie o činnosti prioritizačnej komisie, či možnosť napadnúť odmietnutie podnetu na súde, ako je tomu pred Komisiou.   

Prioritizácia je na prvý pohľad nenápadný nástroj súťažnej politiky, ktorý má však v konečnom dôsledku významný dopad na to, komu a za čo PMÚ ukladá (či neukladá) pokuty. Posledná aktualizácia pritom obracia pozornosť PMÚ na tie najdynamickejšie trhy súvisiace s vývojom technológii a elektronizáciou obchodovania, čo je logickým vývojom. Zároveň PMÚ neopomenul do prioritizácie zakomponovať aj súčasnú situáciu súvisiacu s pandémiou COVID-19. Najväčší dopad na činnosť PMÚ však do budúcna bude mať prioritizačná komisia, ktorú PMÚ plánuje zriadiť. Keďže prioritizačná komisia bude hodnotiť prioritnosť prípadov pred ich samotným detailným šetrením, javí sa ako vhodné prioritizačnú politiku používať aj pri podávaní podnetov a zdôvodňovať , prečo by sa napadanému prípadu PMÚ mal venovať. Zostáva však otázkou, do akej miery bude verejnosť schopná prioritizačnú činnosť PMÚ v budúcnosti hodnotiť a či budú existovať záruky pre nemožnosť zneužitia tohto nástroja, resp. kontroly činnosti PMÚ.