Nový ZOHS v kocke V.: Prešetrovanie PMÚ za oponou

Fáza prešetrovania je úvodným skúmaním veci zo strany PMÚ. PMÚ by mal šetriť, či existuje vôbec dôvodné podozrenie, že došlo k protisúťažnému konaniu. Typicky je táto fáza začatá na podnet niekoho, kto sa na údajné protisúťažné konanie sťažuje, prípadne na základe vlastnej aktivity PMÚ. V prípade podnetu sa tak v prešetrovaní stretávajú tri strany – PMÚ, sťažovateľ a šetrený podnikateľ (prípadne orgán verejnej správy alebo samosprávy, viď náš príspevok k tejto problematike). Vďaka navrhnutej úprave prioritizácie i nazerania do spisu však fáza prešetrovania môže z pohľadu sťažovateľa či šetreného podnikateľa prebiehať za oponou, čo môže mať významný dopad do ich procesných práv.  

Začneme s prioritizáciou, ktorá je významná z pohľadu sťažovateľa. Zatiaľ čo prokurátor je vo všeobecnosti povinný stíhať všetky trestné činy (tzv. zásada legality), o ktorých sa dozvedel, súťažné úrady majú „luxus“ prioritizácie, tzn. možnosť odmietnuť zaoberať sa určitým podnetom len s odvolaním na to, že predmetný prípad nie je pre úrad prioritou. Jedná sa o štandardný súťažnoprávny inštitút, ktorý sme rozoberali v rámci samostatného príspevku k poslednej aktualizácii prioritizačnej politiky z apríla 2020.

Smernica ECN+ výslovne vyžaduje, aby PMÚ mal možnosť prioritizovať. Návrh ZOHS pôvodne počítal len zo zavedením možnosti odmietnuť podnet bez ďalšieho. Predkladateľ pripomienky viacerých strán (vrátane nás) čiastočne akceptoval v tom rozsahu, že odmietnutie bude PMÚ povinný odôvodniť s odkazom na prioritizačnú politiku zverejnenú na jeho webových stránkach.

Návrh však neupravuje, aká bude forma odmietnutia, čo značne komplikuje obranu sťažovateľa. Európska komisia (Komisia) ako „etalón“ pre súťažné úrady členských štátov EÚ taktiež využíva prioritizáciu, ale  zároveň postupuje veľmi transparentne. Pri formálnej sťažnosti totiž aj v prípade uplatnenia prioritizácie (teda odmietnutia pre nízky význam kauzy z pohľadu celkových priorít) vydáva rozhodnutie, ktoré je napadnuteľné žalobou. Pred PMÚ však tieto pravidlá nebudú jasne nastavené a môžeme len špekulovať, ako sa v prípade odmietnutia môže sťažovateľ brániť. S tým úzko súvisí aj nedostatok úpravy vo vzťahu k tzv. prioritizačnej komisii. Myšlienku vytvorenia prioritizačnej komisie PMÚ predstavil v apríli 2020 s tým, že komisia bude rozhodovať o prijatí alebo odmietnutí konkrétnych prípadov. Návrh však s jej zavedením nepočíta. Nie je tak jasné, kto je/bude členom tejto komisie a akým spôsobom bude táto hlasovať a rozhodovať. Aj keď sťažovateľ má právo do dvoch mesiacov od zaslania podnetu na informácie o tom, ako s podnetom PMÚ naloží, celé rozhodovanie bude bez akejkoľvek transparentnosti. V kombinácii s nejasnou úpravou obrany proti odmietnutiu tak celý proces posúdenia podnetu na PMÚ bude prebiehať za oponou, čo vzhľadom na základné právo na spravodlivý proces rozhodne nie je ideálny stav.

Ak PMÚ napr. konkrétny podnet z dôvodu prioritizácie neodmietne a začne sa vecou zaoberať, do hry sa dostáva šetrený podnikateľ. PMÚ totiž v takom prípade veľmi pravdepodobne bude potrebovať od šetreného podnikateľa informácie. Tieto si buď vyžiada (čím podnikateľa zároveň informuje o prebiehajúcom prešetrovaní), alebo podnikateľa priamo v jeho priestoroch navštívi v rámci inšpekcie. Šetrený podnikateľ by sa následne mohol zaujímať o (aspoň čiastočné) získanie prístupu k informáciám, ktoré PMÚ má v spise (napr. k podnetu, aby sa mohol už v prešetrovaní brániť). Doteraz mal podnikateľ aspoň teoretickú šancu dostať sa k prešetrovaciemu spisu prostredníctvom žiadosti o nazeranie s tým, že vo veci preukáže svoj právny záujem.

Tuto úpravu však návrh ZOHS bez náhrady vypúšťa. PMÚ sa v kontexte prešetrovania odkazuje na to, že Komisia dáva možnosť nazerania do spisu až po vydaní výzvy pred vydaním rozhodnutia. To je ešte neskôr ako podľa návrhu ZOHS, kedy právo na prístup k spisu vznikne začatím správneho konania. Táto úprava sa na úrovni EÚ skutočne aplikuje. Na druhú stranu však Komisia na základe Best Practice posiela kľúčové dokumenty (napr. ako podnet a ďalšiu komunikáciu) šetrenému podnikateľovi k jeho vyjadreniu automaticky bez toho, aby o to musel žiadať. S obdobnou úpravou však návrh ZOHS neprichádza a šetrení podnikatelia sa tak prvýkrát k podnetom a ďalším podkladom budú môcť vyjadriť zrejme až po začatí správneho konania. Prešetrovanie PMÚ pritom môže trvať aj dva roky, čo je pomerne dlhá doba, v rámci ktorej podnikateľ môže len čakať a prípadne musí odpovedať na otázky PMÚ bez ďalších informácií (k tomu viď náš príspevok k úprave žiadostí o informácie a posledný príspevok k vysporiadaniu pripomienok).

Na všeobecnej úrovni je tak možné konštatovať, že úprava v návrhu ZOHS vychádza čiastočne aj pri prioritizácii (možnosť odmietnuť), aj pri nazeraní do spisu (nesprístupnenie prešetrovacieho spisu), z úpravy na úrovni EÚ. Problémom však je, že z úpravy na úrovni EÚ sú vyberané len ustanovenia v prospech rozšírenia právomocí PMÚ. Pravidlá v prospech zachovania rovnosti zbraní podnikateľov používané na úrovni EÚ pri prioritizácii (jasná možnosť napadnúť rozhodnutie Komisie) a prístupu k spisu (automatické zasielanie kľúčových dokumentov na vyjadrenie) však návrh ZOHS nepreberá. V slovenskej úprave tak bude rovnosť zbraní na zákonnej úrovni narušená. Len čas ukáže, či PMÚ rovnosť zbraní bude dodržiavať aspoň v praxi aj bez existencie príslušných zákonných nárokov.