Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami – šedivá teória aj prax?

Predaj potravín je momentálne celospoločensky veľmi diskutovanou oblasťou. Aspoň pokiaľ ide o ceny. Táto oblasť je významne regulovaná zákonom o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami[1]. Tento obsahuje takmer 60 rôznych neprimeraných podmienok, ktoré sa dotýkajú nielen cien. Výklad zákona však nie je jednoduchý. Pri nejasnom výklade ľuďom v praxi typicky pomáha rozhodovacia prax súdov či príslušného správneho orgánu, tzn. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Ako táto rozhodovacia prax vyzerá? 

Úlomok súdnej praxe

Zákon o neprimeraných podmienkach (ZNP) sa už dostal na najvyššiu úroveň súdneho preskúmania. Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS) sa zaoberal tým, či je ZNP v súlade s Ústavou SR. O návrhu časti poslancov NR SR z roku 2019 rozhodol ÚS svojim nálezom PL. ÚS 12/2020-42. 

Vecne sa ÚS zaoberal dvoma neprimeranými podmienkami – plneniami za návštevu u druhej strany obchodného vzťahu a možnosťou postihovať konanie alebo opomenutie odchyľujúce sa od poctivého obchodného styku. Obe ustanovenia pri posudzovaní ústavnosti obstáli. 

Plnenie za návštevu u druhej strany ÚS vyhodnotil ako ekonomicky iracionálne. Jeho poskytnutie ÚS považuje za dôkaz slabšieho postavenia strany, ktorá plnenie musí poskytnúť. Preto je regulácia podľa ÚS oprávnená. 

Pri porušení zásad poctivého obchodného styku sa ÚS zaoberal určitosťou tohto zákazu. ÚS konštatoval, že zákaz porušenia zásad poctivého obchodného styku je dostatočne určitý. Je na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV) a súdoch, aby tento zákaz ďalej vyložili. Rozsudky súdov k ZNP sme však žiadne nedohľadali. 

Aká je pri chýbajúcej judikatúre rozhodovacia prax MPRV?

MPRV svoje rozhodnutia nezverejňuje. Zverejňuje len výročné správy, v ktorých hovorí o vykonaných kontrolách. Výsledkom kontrol môže byť zistenie pochybenia a posunutie do konania o delikte, prípadne nezistenie pochybenia a ukončenie kontroly. Zverejnené výročné správy za roky 2021 a 2022 ukazujú, že MPRV v tomto období vykonalo 21 kontrol, pričom problém identifikovalo v 12 prípadoch.  

Vždy sa pritom zaoberalo možným pochybením odberateľa vo vzťahu ku konkrétnemu dodávateľovi. Deliktu podľa ZNP sa môžu dopustiť aj dodávatelia, MPRV to však nikdy nešetrilo. Ak MPRV našlo pochybenie, tak súviselo len s jednou neprimeranou podmienkou – neuhradením kúpnej ceny v lehote splatnosti, ktorej maximálnu dĺžku určuje ZNP. 

Keďže nás ale predmetná oblasť ďalej zaujímala, nezastavili sme sa a podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám sme si vyžiadali rozhodnutia MPRV. Výsledok bol však prekvapivý. Z požadovaných 12 rozhodnutí s identifikovaným problémom nám bolo doručených 10. V ďalších dvoch veciach nebolo ku dňu našej žiadosti vydané rozhodnutie. 

Z poskytnutých 10 rozhodnutí došlo v 6 konaniach k ich zastaveniu, z toho v 5 došlo k zastaveniu z dôvodu, že ZNP sa novelizoval v prospech účastníkov konania. MPRV im tak nemohlo uložiť pokutu. Vo zvyšných 4 prípadoch uložilo MPRV pokuty v celkovej výške iba 1250 EUR. 

Čo zaujímavé z rozhodnutí MPRV vyplynulo? 

Pre udelenie sankcie za porušenie ZNP nestačí to, že MPRV identifikuje neprimeranú podmienku. Porušujúca strana musí zároveň neprimeranou podmienkou znevýhodňovať druhého účastníka obchodného vzťahu. Ako vyplýva z dôvodovej správy k ZNP, myšlienkou zahrnutia znevýhodnenia druhého účastníka je chrániť subjekty s menšou ekonomickou silou a vyjednávacou pozíciu.

Pozreli sme sa na to, ako MPRV tento koncept znevýhodnenia aplikovalo v štyroch prípadoch, v ktorých konštatovalo porušenie ZNP. Podľa MPRV pri neuhradení kúpnej ceny v lehote splatnosti znevýhodnenie spočívalo v neoprávnenom disponovaní s finančnými prostriedkami, ktoré mali byť vyplatené druhej strane. Toto MPRV bralo ako automatický problém bez ďalšieho skúmania ekonomickej a vyjednávacej pozície znevýhodnenej strany. 

Fakticky sa v týchto prípadoch nebolo možné vôbec obhájiť ani vlastnou platobnou neschopnosťou či nepriaznivými dôsledkami spojenými s pandémiou COVID-19. V jednom z postihovaných prípadov dokonca „znevýhodnený“ dodávateľ namietal, že mu nevznikla žiadna škoda a s uložením pokuty nesúhlasí. Podobné vyhlásenia však MPRV zohľadnilo len vo výške uloženej pokuty, nie v protiprávnosti samotného konania. 

V jednom  zo zastavených prípadov (vo vzťahu k štatistike vyššie v tom zostávajúcom) MPRV konštatovalo, že k znevýhodneniu dodávateľa nedošlo. Základom pre tento záver bolo vyjadrenie dodávateľa o tom, že nedošlo k žiadnej škode, v spojení s tým, že omeškanie s platbou trvalo vždy len 1 deň. 

Pri výklade konceptu znevýhodnenia MPRV zatiaľ postupovalo nekonzistentne. Aj keď ZNP nepozná sám o sebe ospravedlňujúce dôvody, MPRV by podľa nás malo nie len skúmať, ale aj zohľadňovať vzájomný vzťah strán a pozície na trhu. Ak znevýhodnená strana konštatuje, že konanie nemalo pre ňu negatívny dopad a nedošlo k významnému narušeniu ani len súkromnoprávnych záujmov, je podľa nás nelogické konštatovať narušenie verejnoprávneho záujmu, ku ktorému má regulácia v ZNP smerovať. 

Čo to znamená?

Ak je teda štandardne šedivá teória ale strom života je zelený, v prípade ZNP je šedivý aj strom. ZNP sa na Slovensku aplikuje na všetky vzťahy dodávateľov a odberateľov v obchode s potravinami. Je tak prísnejší než úprava na úrovni EÚ (smernice EÚ č. 2019/633), z ktorej ZNP vychádza a ktorá umožňuje obmedziť použitie tejto regulácie len na vzťahy subjektov dosahujúcich určitú úroveň obratov, čo niektoré štáty (napr. ČR) aj aplikujú. 

Napriek tomu za posledné dva roky riešilo MPRV len 12 prípadov, pričom k trestu pristúpilo len v 4 prípadoch. Zároveň sa napriek existencii takmer 60 rôznych neprimeraných podmienok MPRV v správnych konaniach zaoberalo len jednou neprimeranou podmienkou.

Tieto údaje podľa nás majú dve vysvetlenia. Buď je ZNP široko akceptovaný predpis, ktorí všetci relevantní hráči dodržujú. To je určite chcený stav z pohľadu štátu i podnikateľov, ktorí ZNP musia dodržiavať. Alebo je vymáhanie ZNP na Slovensku nedostatočné. Pre podnikateľov je tento variant tiež výhodný, nakoľko samotná nutnosť regulácie vzťahov v potravinárstve môže byť predmetom diskusie. Určite to ale nie je vyhovujúce z pohľadu štátu, ktorý reguláciu zaviedol, pretože nevymáhaná regulácia je v podstate bezzubá. 

V súčasnej situácii môžeme s istotou uviesť len to, že takýto prehľad činnosti MPRV a zaujímavostí z oblasti neprimeraných podmienok Vám budeme chcieť priniesť aj v budúcnosti.