S konkurenčnou doložkou ste sa pravdepodobne v nejakej podobe už stretli. Často sa objavujú v rôznych zmluvách, či už ide o pracovné zmluvy, dohody o distribúcii alebo akvizičné zmluvy pri koncentráciách. Konkurenčné doložky sú nepochybne zo svojej povahy súťažne citlivé. Ak sa niekto dohodne, že nebude konkurovať inému, vo všeobecnosti to súťaž obmedzuje (takýto podnik dostáva „sám seba z hry“). Konkurenčné doložky však môžu mať aj svoje pozitíva, najmä v oblasti distribúcie. V iných oblastiach sú však horúcou témou.
Používate aj Vy konkurenčnú doložku v rôznych zmluvách o spolupráci? A sú niektoré uzavreté so spoločnosťami, s ktorými si na prvý pohľad vôbec nekonkurujete? Ak áno, tak by Vás mal zaujímať rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) vo veci EDP. Výsledok súdneho prieskumu je totiž prekvapujúci.
Ide o prípad z Portugalska. V roku 2012 uzavreli dohodu o spolupráci predajca elektriny (EDP Commercial) s prevádzkovateľom supermarketov (Modelo Continente). Táto dohoda umožňovala získať zľavy z cien elektriny pre zákazníkov s vernostnou kartou supermarketu, prípadne ďalšie výhody. Dohoda tiež obsahovala konkurenčnú doložku, podľa ktorej supermarket ani spoločnosti z rovnakej skupiny nemôžu počas trvania zmluvy a rok po jej ukončení pôsobiť v oblasti predaja elektriny, prípadne mať uzatvorenú podobnú formu spolupráce s iným predajcom elektriny.
Za predmetnú konkurenčnú doložku uložil portugalský súťažný úrad stranám pokuty vo výške 38,3 mil. EUR. Portugalský súd pre hospodársku súťaž, reguláciu a dohľad potvrdil toto rozhodnutie. Pokutu však o 10 % znížil z dôvodu výhod, ktoré dohoda priniesla domácnostiam. Obidve strany sa odvolali. Odvolací súd v Lisabone položil predbežnú otázku SDEÚ.
SDEÚ vo svojom rozhodnutí dospel k niekoľkým záverom. Prvou a úplne logickou otázkou bolo, či takáto dohoda podnikateľov, ktorí nepôsobia na rovnakom trhu, môže byť vôbec protisúťažná. SDEÚ dospel k záveru, že je treba skúmať reálne a konkrétne možnosti vstupu na trh. Tieto možnosti je nutné skúmať ku dňu uzavretia zmluvy a dívať sa na aktivity strán v minulosti. V tomto prípade bolo relevantné, že skupina prevádzkovateľa supermarketov bola do istej miery aktívna na trhu predaja elektrickej energie v rokoch 2002 až 2008 a zároveň vyrábala v čase uzavretia dohody energiu prostredníctvom zariadení umiestnených na strechách jej predajní a túto elektrickú energiu ďalej predávala. Z pohľadu SDEÚ tak stačí, že v rámci skupiny prevádzkovateľa supermarketov bola dostatočná možnosť poskytnutia know-how na vstup na trh a preukázanie schopnosti využiť existujúce partnerstvá.
Ďalej bolo treba posúdiť charakter dohody ako horizontálnej či vertikálnej. Strany sa bránili tým, že keďže si priamo nekonkurujú na produktovom trhu, dohoda je vertikálna a konkurenčná doložka môže byť vyňatá zo zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž, prípadne by jej protisúťažné efekty vyžadovali detailné posúdenie. SDEÚ ale vysvetlil, že pre vertikálnu dohodu by muselo ísť o na seba nadväzujúce trhy. Táto dohoda o spolupráci tak nemohla využiť výhody blokovej výnimky pre vertikálne dohody.
SDEÚ sa ďalej zaoberal objektívnou nevyhnutnosťou konkurenčnej doložky. Práve z dôvodu objektívnej nevyhnutnosti by konkurenčná doložka mohla predstavovať tzv. doplnkové obmedzenie (ancillary restraint) k hlavnej zmluve a byť tak povolená. Strany dohody tvrdili, že účelom doložky bolo zabrániť zneužitiu obchodne citlivých informácií a doložky o zachovaní dôvernosti a ochrane duševného vlastníctva neboli postačujúce na ochranu investícií a výmeny know-how. SDEÚ uviedol, že táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že konkurenčná doložka je doplnkovým obmedzením. Národný súd by mal zohľadniť, či boli v čase uzatvorenia dohody k dispozícii menej obmedzujúce alternatívy. SDEÚ však naznačil, že rozsah konkurenčnej doložky bol široký, napr. preto, že doložka mala byť účinná i rok po ukončení spolupráce.
V neposlednom rade sa SDEÚ zaoberal tým, či išlo o cieľové (by object) alebo efektové obmedzenie súťaže. SDEÚ ponechal finálne hodnotenie taktiež na národný súd, pričom ale zdôraznil, že je nutné zohľadniť časovú zhodu konkurenčnej doložky s poslednou fázou liberácie trhu s elektrinou v Portugalsku. Relevantným kritériom je pritom v súlade s predchádzajúcou judikatúrou dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné konštatovať, že preskúmanie jej účinkov nie je nevyhnutné.
SDEÚ tak naviazal na predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej je nutné v každom jednotlivom prípade posúdiť, či ide o cieľové obmedzenie. Rovnako individuálne je treba posudzovať otázku toho, či je obmedzenie možné považovať za doplnkové. Výklad pri posudzovaní toho, či ide o vertikálnu alebo horizontálnu dohodu, je reštriktívny. Pri vertikálnej by muselo ísť o nadväzujúce trhy, naopak pre horizontálnu stačí potencialita konkurencie.
Ako ďalej?
Posudzovanie konkurenčných doložiek v oblasti súťažného práva nemusí byť pre podnikateľov jednoznačné. SDEÚ priniesol do mračien istú dávku vyjasnenia. Rozhodnutie SDEÚ vo veci EDP totiž pri veľkej dávke zjednodušenia prináša veľmi jednoduché pravidlá pre uzatváranie konkurenčných doložiek:
- Nemôžete si svojim obchodným partnerom vôbec konkurovať? Tak nepotrebujete konkurenčnú doložku.
- Môžete si konkurovať? Mali by ste spozornieť a k akejkoľvek úprave Vášho, hoci len potenciálneho, konkurenčného vzťahu pristúpiť opatrne.
