Prednedávnom sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu nového zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Myšlienka je jednoduchá – umožniť spotrebiteľom vymáhať ich (samostatne často nízke) nároky v jednom konaní formou kolektívnej žaloby. Štandardy budú v celej EÚ jednotné, nakoľko ide o transpozíciu európskej smernice z roku 2020. A ako sa s transpozíciou popasoval zatiaľ slovenský zákonodarca?
Najpodstatnejším prínosom návrhu je samotná žaloba. Celý mechanizmus bude zjednodušene fungovať tak, že za spotrebiteľov bude môcť návrh podávať tzv. oprávnená osoba, typicky spotrebiteľské združenie. Cieľom kolektívnej žaloby je vydanie rozhodnutia, ktoré bude mať jednu z dvoch podôb – nápravné opatrenie (napr. náhrada škody) alebo konštatovanie porušenia (tzv. abstraktná kontrola). Žaloby by sa mali týkať „právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa“, ktoré však nie sú bližšie špecifikované.
Pokiaľ ide o spôsob zapojenia spotrebiteľov do kolektívnej žaloby, všeobecne sa rozlišujú dva princípy – opt-in (tzn. spotrebiteľ sa musí aktívne prihlásiť, aby mal na žalobe „podiel“) a opt-out (tzn. spotrebiteľ je v nároku automaticky zahrnutý a ak chce, môže sa z neho odhlásiť). Slovenský zákonodarca v návrhu prišiel s opt-in princípom, pričom spotrebiteľ bude musieť uhradiť za prihlásenie poplatok vo výške 10 EUR. Všetky spory z kolektívnych žalôb by mal na prvom stupni riešiť Okresný súd Banská Bystrica.
Návrh zákona v pripomienkovom konaní zaujal a dočkal sa až takmer 300 pripomienok. Jedným z prispievateľov bol aj Protimonopolný úrad SR (PMÚ). Pochopiteľne sa PMÚ venoval najmä súvislostiam návrhu so súťažným právom. PMÚ chce výslovné uvedenie toho, že zákon sa použije aj na škodu spôsobenú protisúťažným konaním. Podľa tejto pripomienky PMÚ tak nie je úplne jasné, či návrh dopadá aj na tieto porušenia. PMÚ ďalej vyzýva na to, aby bolo zvážené zavedenie opt-out systému. Navrhovateľ zákona totiž rozdiely medzi opt-in a opt-out systémom neposúdil úplne dostatočne. PMÚ taktiež chce, aby žaloby mohli podávať nie len spotrebiteľské združenia (ktoré budú musieť byť podľa návrhu zapísané v špecifickej evidencii), ale širší okruh subjektov (po vzore Veľkej Británie aj fyzické osoby).
Okrem týchto všeobecných pripomienok PMÚ priniesol do diskusie aj niekoľko konceptov zo súkromnoprávneho vymáhania súťažného práva. PMÚ chce, aby súťažné spory (rovnako ako pri individuálnych nárokoch) riešil Okresný súd Bratislava II. Taktiež navrhol zlepšenie postavenia poškodených v dvoch veciach s odkazom na špeciálny zákon k vymáhaniu škody spôsobenej protisúťažným konaním (350/2016 Sb.) – prerušenie premlčacích lehôt pri súbežne bežiacom konaní PMÚ a možnosť žalobcu žiadať od žalovaného sprístupnenie dôkazu.
Vyššie uvedené ukazuje, že kolektívne vymáhanie škôd spôsobených protisúťažným konaním nie je v návrhu zatiaľ jasne uchopené. Je však nepochybné, že práve možné protisúťažné konania môžu byť pre spotrebiteľov veľmi zaujímavé a pôsobiť im celkovo vysoké škody. Cesta návrhu do zbierky zákonov bude ešte dlhá. Účinnosť zákona je plánovaná od 25. 6. 2023, takže na posledný deň lehoty pre transpozíciu smernice EÚ. Ďalší vývoj preto budeme sledovať a informovať o relevantných novinkách.
Autori: Lenka Gachová, Tomáš Varšo a Ivo Tatič
