Korene zosilnenia právomocí PMÚ súvisia s jedným z najzakladanejších kameňov súťažného práva –vymedzením pojmu podnikateľ. Doteraz bola podľa slovenského súťažného práva podnikateľom len fyzická či právnická osoba a ich združenia. V práve EÚ sú podnikateľom (resp. podnikom) aj ich zoskupenia bez právnej subjektivity. Na úrovni EÚ tak viac spoločností z jednej skupiny predstavuje jeden podnik. Nový ZOHS obsahovo zjednocuje definíciu podnikateľa s pojatím podniku na úrovni EÚ. Zároveň tak prichádza aj so zavedením súvisiacich pravidiel, ktoré sa uplatnia pri vyvodzovaní zodpovednosti a ukladaní pokút za protisúťažné konanie.
V prvom rade bude môcť PMÚ ukladať pokutu nielen priamo účastníkovi protisúťažného konania, ale podnikateľovi ako celku. Z toho vyplýva, že v rámci jedného podnikateľa bude môcť PMÚ ukladať jednu pokutu aj viacerým spoločnostiam, pričom tieto za ňu budú solidárne zodpovedné. Typickým príkladom aplikácie tohto princípu je súčasné pokutovanie dcérskej i materskej spoločnosti. Ak dcérska spoločnosť nepôsobí na trhu samostatne, ale prijíma pokyny materskej spoločnosti, tak PMÚ bude môcť uložiť jednu pokutu, za ktorej zaplatenie budú materská a dcérska spoločnosť solidárne zodpovedné. Materskej spoločnosti v takej situácii nepomôže, že v protisúťažnom konaní bola priamo zapojená len dcérska spoločnosť, ktorá má nižšie obraty. PMÚ zohľadní aj obrat dosiahnutý materskou spoločnosťou a uloží jednu pokutu obom spoločnostiam ako jednému podnikateľovi.
Zároveň dochádza k výslovnej úprave princípu ekonomického nástupníctva. Pri zániku určitého podnikateľa zodpovednosť za protisúťažné konanie bude prechádzať na jeho ekonomického nástupcu, ktorý bude musieť pokutu zaplatiť. PMÚ tento koncept v minulosti už prakticky využíval, ale doteraz na to nemal v ZOHS priamu oporu. Nový ZOHS zákonnú oporu PMÚ poskytne. Formálne zmeny v štruktúre podnikateľa tak nepovedú k zbaveniu sa zodpovednosti a vyhnutiu sa pokute. Ak by sa napr. podnikateľ po začatí prešetrovania rozhodol zrušiť spoločnosť a založiť si novú s rovnakou činnosťou, zamestnancami či majetkom, PMÚ by pri vyvodzovaní zodpovednosti neostal na prázdno. Na základe pravidla ekonomického nástupníctva by pokutu mohol uložiť novo založenej spoločnosti podnikateľa, ktorá v čase protisúťažného konania ani neexistovala.
V neposlednom rade by mohlo byť zdanlivým riešením aj presťahovanie do zahraničia a podnikanie na Slovensku bez korporátnej či fyzickej prítomnosti, prípadne s prítomnosťou nutného minima majetku tak, aby PMÚ nemal z čoho pokutu vymôcť. Ani taký postup však podnikateľom nepomôže. PMÚ v podobných situáciách bude môcť využiť nové právomoci posilňujúce spoluprácu medzi súťažnými úradmi členských štátov EÚ. PMÚ bude môcť požiadať iný národný súťažný úrad o priamy výkon svojho rozhodnutia. Rovnako budú môcť národné súťažné úrady iných členských štátov EÚ požadovať od PMÚ, aby vykonal ich rozhodnutie na Slovensku. Tento postup pritom nie je obmedzený len na vymáhanie pokút či penále, ale aj na doručovanie písomností a ďalšie úkony.
Solidárna zodpovednosť, ekonomické nástupníctvo aj posilnená spolupráca medzi súťažnými orgánmi členských štátov EÚ majú spoločný cieľ – posilnenie vymáhania súťažného práva tak, aby nebolo jednoduché pred súťažnými pravidlami unikať. Pri snahe o hru na „schovávačku“ je preto nutné pamätať na to, že PMÚ schovaných i neschovaných s využitím nových pravidiel veľmi pravdepodobne nájde a bude môcť nie len pokutovať, ale túto pokutu aj reálne vymáhať.