Dekorativní pozadí stránky

České súdy aj pre slovenských podnikateľov – nie je to však pre každého

České súdy aj pre slovenských podnikateľov – nie je to však pre každého

Neraz s klientami riešime nespokojnosť so slovenskými súdmi. 

Stále platí, že súdne konania trvajú dlho a postup súdov aj výsledok konania je často ťažké predvídať. Náklady aj výhrady klienta logicky narastajú pri opakovanom odročovaní pojednávaní, ktoré sa vedú na opačnom konci republiky, navyše s neistým výsledkom. 

Každý problém však má nejaké riešenie. Kde je to vhodné, klientom ako alternatívu odporúčame konanie pred renomovaným rozhodcovským súdom.  

Od minulého roka je tu však ďalšia alternatíva. Podľa Súdneho dvora EÚ (C-566/22 Inkreal) po dohode strán sa aj vnútroštátne spory v rámci EÚ môžu riešiť pred zahraničným súdom. 

To znamená, že dvaja podnikatelia zo Slovenska môžu sa môžu dohodnúť, že ich prípadné spory sa budú riešiť pred napr. českými súdmi. Dokonca si môžu zvoliť aj konkrétny súd. Doteraz tu takáto možnosť nebola. 

Takéto riešenie však určite nie je pre každého. Pozrime sa na výhody a nevýhody.

A/ Flexibilita a dostupnosť: 

Najväčšou výhodou je flexibilita a dostupnosť. Na Slovensku si strany nemôžu stanoviť príslušný súd dohodou. To znamená, že ak spor vedie firma z Bratislavy proti firme z Košíc, musia sa súdiť v Košiciach - nemôžu si zmluvne určiť súd napríklad v Banskej Bystrici ALE môžu si zmluvne určiť súd napríklad v Brne či Břeclavi. Namiesto 5-hodinovej cesty na pojednávanie do Košíc a naspäť tak stačí merať cestu napríklad do Břeclavi či Brna, čo je z Bratislavy doslova „za rohom“. 

B/ Dĺžka konania: 

Podľa štatistických prehľadov trvajú súdne spory v ČR o niečo kratšie než v SR. Nejde o rádový rozdiel, ale stojí za zváženie. 

C/ Kvalita rozhodovania: 

Kvalitu rozhodovania hodnotíme ako podobnú pre spory vedené v ČR i SR. Česká republika má určitú výhodu v tom, že súdne konanie je prísnejšie upravené (ide sa viac do detailu), v zložitejších veciach rozhoduje v prvom stupni krajský súd a odvolacím súdom je Vrchný súd (vyššia odbornosť); oboje prispieva ku kvalitnejšiemu rozhodovaniu. Na druhej strane v prípade sporu, ktorý sa riadi slovenským právom, bude potrebné českému súdu obsah slovenského práva doložiť (v SR by takáto povinnosť nebola). Rolu môže zohrávať i určitá jazyková bariéra. České súdy teda zvládnu rozhodnúť spor medzi slovenskými podnikateľmi, a to určite aspoň tak kvalitne ako slovenské súdy.

D/ Náklady: 

Súdne poplatky v ČR sú veľmi mierne vyššie než v SR a možnosti vrátenia poplatku sú obmedzenejšie. Zásadnejší rozdiel vzniká pri sporoch od 800 tis. EUR vyššie. V prípade úspechu v spore by však tieto náklady mala kompenzovať neúspešná strana sporu. 

Možnosť vedenia súdneho sporu v ČR môže byť teda výhodná hlavne z pohľadu dostupnosti a flexibility. Samozrejme uvedená alternatíva nemusí vždy fungovať. Táto možnosť je dostupná len v prípade zmluvne založenej príslušnosti súdu (v prípade, kde zmluva nie je uzavretá vôbec, táto možnosť automaticky odpadá). Podstatnú rolu hrá vzdialenosť -- napríklad podnikateľ z Košíc či Prešova bude menej ochotný vyhovieť zmluvnému partnerovi a dohodnúť sa na príslušnosti súdov ČR. Avšak záleží na vyjednávacej sile zmluvných partnerov -- pre firmy zo západnej časti Slovenska zmluvná dohoda o príslušnosti českých súdov môže byť zaujímavá možnosť.

Související články
LEX Plyn – novela nejen plynárenství
Robert Porubský, Ivo Skolil

LEX Plyn – novela nejen plynárenství

Novela LEX Plyn představuje klíčový krok v modernizaci české energetiky a reaguje na aktuální výzvy spojené s útlumem výroby elektřiny z uhlí, posiluje pravomoci Energetického Regulačního úřadu (ERÚ) a snaží se o posilnění české energetické nezávislosti. Novela byla podepsána prezidentem republiky a
Kolik životů žijeme a co to s námi dělá?
Veronika Bočanová

Kolik životů žijeme a co to s námi dělá?

Mám už týden v plánu napsat příspěvek o naší návštěvě Štrasburku. O zkušenosti, která se sice dá popsat slovy, ale je podle mého názoru špatně předatelná. Své pocity a zážitky už k tomu napsaly kolegyně Marta Fantová Argalášová a Jana Zapletalová Koláčková ve svých příspěvcích na LI. Já tedy nebudu