Spolkový súdny dvor Nemecko žiada o výklad smernice
Spor, ktorý sa dostal až pred Súdny dvor EÚ, začal pri uzatváraní zmluvy medzi nemeckou nadáciou Stiftung Preußischer Kulturbesitz (Stiftung) a organizáciou kolektívnej správy autorských práv pre vizuálne umenie v Nemecku Verwertungsgesellschaft Bild-Kunst (VG Bild-Kunst). Zmluva sa týkala digitálnej knižnice, ktorú prevádzkuje nadácia Stiftung, na ktorej hlavnej webovej stránke sa, ako v tzv. výkladnej skrini, mali zobrazovať na základe spolupráce s VG Bild-Kunst, náhľady ako súčasť katalógu ponúkaných diel s odkazmi na ne. Poskytovanie takto odkazovaných diel malo byť medzi zmienenými inštitúciami upravené licenčnou zmluvou, avšak VG Bild-Kunst získanie licencie podmienila použitím účinných technologických opatrení proti framingu.
Pod framingom si pritom možno predstaviť súčasť technológie HTTP, ktorá umožňuje zobraziť obsah inej webovej stránky. Podstata framingu spočíva v použití špecifického komponentu iframe. Technológia tohto komponentu umožňuje na stránke vytvoriť okno zobrazujúce obsah inej webovej stránky. Užívateľ má preto pocit, že vidí obsah jednej webovej stránky, no v skutočnosti sa mu zobrazuje obsah viacerých stránok.
Podobným, avšak, nie zhodným systémom je technológia inline linku. Inline link je štandardný webový odkaz. Pomocou webového odkazu je možné zobraziť komponent, napríklad obrázok, ktorý je fyzicky uložený na inom serveri, ako obrázok priamo sa vyskytujúci na webovej stránke prvotne navštívenej užívateľom. Z právneho hľadiska môže nastať problém, ak webová stránka použije obsah cudzej stránky, na ktorý sa vzťahujú autorské práva.
Keďže sa Stiftung domnievala, že zmienené požiadavky VG Bild-Kunst sú z hľadiska autorského práva neprimerané, podala žalobu na nemecké súdy, ktorou sa domáhala určenia, že VG Bild-Kunst je povinná udeliť dotknutú licenciu bez toho, aby ju podmienila vykonávaním technologických opatrení.
V tejto súvislosti Spolkový súdny dvor, Nemecko, požiadal Súdny dvor EÚ o výklad smernice 2001/29[1], podľa ktorej členské štáty majú poskytnúť autorom výlučné právo povoliť alebo zakázať akékoľvek verejné šírenie ich diela, vrátane sprístupnenia ich diel verejnosti takým spôsobom, aby k nim mala verejnosť prístup z miesta a v čase, ktorý si sama zvolí.
Čo na to generálny advokát
Generálny advokát Szpunar zaujal k predmetnej otázke stanovisko, v ktorom Súdnemu dvoru EÚ navrhuje, aby určil, že na vkladanie diel z iných webových stránok, ak sú diela verejnosti voľne prístupné so súhlasom držiteľa autorských práv, na webovú stránku prostredníctvom framingu, nie je potrebné povolenie držiteľa autorských práv, pretože sa predpokladá, že ho vydal v čase, keď bolo dielo pôvodne sprístupnené.
Vkladanie diel pomocou webových odkazov, inline linkov, kedy sa diela automaticky zobrazia na webovej stránke hneď po otvorení, sa bežne používa na vloženie grafiky a audiovizuálnych súborov, avšak v tomto prípade je podľa generálneho advokáta potrebné povolenie držiteľa práv k týmto dielam.
Ak webové odkazy vedú k dielam chráneným autorským právom, dôjde z technického aj funkčného hľadiska k verejnému prenosu diel, ktorý držiteľ autorských práv nezohľadnil. Diela budú sprístupnené, a to verejnosti inej webovej stránky ako tej, na ktorej sa uskutočnilo pôvodné sprístupnenie.
Generálny advokát v tejto súvislosti poznamenal, že vďaka inline linku sa zdroj zobrazenia diela javí ako neoddeliteľný prvok webovej stránky, ktorá tento odkaz obsahuje. Pre užívateľa preto nie je žiadny rozdiel medzi obrázkom vloženým na webovej stránke z rovnakého servera a obrázkom vloženým z inej webovej stránky.
Ochrana autorov pred inline linkom
Podľa generálneho advokáta Szpunara by prístup, ktorý navrhuje, poskytoval držiteľom autorských práv nástroje na ochranu pred neoprávneným využitím ich diel na internete. To by posilnilo ich vyjednávaciu pozíciu pri udeľovaní licencií na použitie týchto diel.
Poznamenal však, že aj keď je povolenie držiteľa autorských práv v zásade nevyhnutné, nemožno vylúčiť, že niektoré inline linky na diela sprístupnené verejnosti na internete spadajú pod jednu z výnimiek z tohto povolenia. Ide najmä o prípady citácie, karikatúry alebo paródie.
Aj keď stanovisko generálneho advokáta slúži ako predbežné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, od ktorého sa Súdny dvor len výnimočne odkloní, o osude Stiftung a VG Bild-Kunst rozhodnú až následne národné súdy. Možno však predpokladať, že aj vďaka rozlišovaniu medzi framingom a inline linkom bude mať autorskoprávna ochrana väčšiu šancu na úspech v neprebádanom svete technológii..
[1] Smernica 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, článok 3, odsek 1
