Prinášame posledný článok zo série venujúcej sa premenám obchodných spoločností podľa zákona č. 309/2023 o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon o premenách“). V tomto článku popisujeme zmeny právnych foriem spoločností i družstiev, a to jednak vnútroštátne ale aj cezhraničné, ktoré bývajú nazývané aj premiestnenie sídla. Taktiež sa zameriavame na aspekty ochrany veriteľov, spoločníkov a akcionárov v procese zmeny právnej formy.
Pre pripomenutie a zhrnutie celej série uvádzame, že v prvom článku sme poskytli základné informácie o vnútroštátnych premenách, druhý článok obsahoval detailnejšie informácie o vnútroštátnych fúziách, teda o zlúčeniach a splynutiach a v treťom článku sme podrobnejšie popisovali proces vnútroštátnych rozdelení, teda odštiepení a rozštiepení a zároveň aj aspekty ochrany veriteľov a spoločníkov/akcionárov v procese vnútroštátnych premien a vo štvrtom článku sme sa venovali cezhraničným premenám, a to cezhraničným fúziám i rozdeleniam.
Časť o zmenách právnej formy je v rámci Zákona o premenách rozčlenená na dve hlavy. V prvej hlave sú uvedené všeobecné ustanovenia pre zmenu právnej formy a druhá hlava obsahuje ustanovenia pre cezhraničné zmeny právnej formy, teda premiestnenie sídla do tuzemska a z tuzemska.
Základné informácie o zmene právnej formy
Za vnútroštátnu zmenu právnej formy sa považuje postup, pri ktorom spoločnosť zmení svoju právnu formu bez zrušenia alebo likvidácie. Pri tomto procese spoločnosti ostáva zachované IČO pridelené pred zmenou právnej formy. Vnútroštátna zmena právnej formy bola v skoro rovnakej podobe upravená v zákone č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov („Obchodný zákonník“).
Novinku však predstavuje konkrétny detailný postup pre cezhraničnú zmenu právnej formy. Cezhraničná zmena právnej formy je v Zákone o premenách definovaná ako postup, pri ktorom spoločnosť bez zrušenia alebo likvidácie zmení svoju právnu formu zapísanú v registri pôvodného štátu na právnu formu podľa práva cieľového štátu a zároveň premiestni do cieľového štátu aspoň svoje sídlo. Uvedené teda umožňuje jednak (i) spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike premiestniť svoje sídlo na územie iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP („členský štát“) a naopak, (ii) spoločnosti so sídlom v členskom štáte umožňuje premiestniť svoje sídlo na územie Slovenskej republiky.
V súvislosti s cezhraničnou zmenou právnej formy boli v Zákone o premenách zavedené aj ďalšie pojmy, a to:
- „pôvodný štát“, ktorým sa rozumie členský štát, v ktorom je registrovaná spoločnosť pred cezhraničnou zmenou právnej formy;
- „cieľový štát“, ktorým sa rozumie členský štát, v ktorom je registrovaná spoločnosť po cezhraničnej zmene právnej formy; a
- „premenená spoločnosť“, ktorou je spoločnosť vytvorená v cieľovom štáte po cezhraničnej zmene právnej formy.
Koho sa zmeny právnej formy týkajú
S ohľadom na vnútroštátne zmeny právnych foriem, zmeniť právnu formu budú môcť aj naďalej všetky formy obchodných spoločností, teda verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť i jednoduchá spoločnosť na akcie, ako aj družstvá. Musia však rešpektovať zákonné obmedzenia v otázke voľby právnej formy, na ktorú sa môžu zmeniť. Obmedzenie voľby právnej formy spočíva v tom, že osobné spoločnosti (verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť) ani po zmene právnej formy nemôžu stratiť charakter osobnej spoločnosti a kapitálové spoločnosti a družstvo sa môžu zmeniť na inú právnu formu kapitálovej spoločnosti alebo družstvo, s výnimkou, že družstvo sa nemôže zmeniť na jednoduchú spoločnosť na akcie a naopak. Taktiež je neprípustná zmena právnej formy akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaní. Ak to zhrnieme:
verejná obchodná spoločnosť | => | komanditná spoločnosť |
komanditná spoločnosť | => | verejná obchodná spoločnosť |
spoločnosť s ručením obmedzeným | => | akciová spoločnosť |
jednoduchá spoločnosť na akcie | ||
družstvo | ||
akciová spoločnosť | => | spoločnosť s ručením obmedzeným |
jednoduchá spoločnosť na akcie | ||
družstvo | ||
jednoduchá spoločnosť na akcie | => | spoločnosť s ručením obmedzeným |
akciová spoločnosť | ||
družstvo | => | spoločnosť s ručením obmedzeným |
akciová spoločnosť |
Cezhraničné zmeny právnej formy povoľuje Zákon o premenách len akciovým spoločnostiam a spoločnostiam s ručením obmedzeným.
Účinnosť, účinky a neplatnosť zmeny právnej formy
Účinnosť vnútroštátnej zmeny právnej formy je naviazaná na zápis zmeny právnej formy do obchodného registra. Dňom účinnosti zmeny právnej formy spoločnosť nezaniká, ale existuje v takej právnej forme, na akú bola zmenená.
Účinnosť cezhraničnej zmeny právnej formy závisí od práva členského štátu, ktorým sa spravuje premenená spoločnosť. Ak je premenenou spoločnosťou slovenská spoločnosť, cezhraničná zmena právnej formy nadobúda účinnosť dňom zápisu zmeny právnej formy do obchodného registra. Od tohto dňa nastávajú účinky cezhraničnej zmeny právnej formy, konkrétne:
- existuje spoločnosť v takej právnej forme, na akú bola zmenená,
- spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri cieľového štátu a
- spoločnosť má sídlo v cieľovom štáte.
Cezhraničná zmena právnej formy, ktorá nadobudla účinnosť nemôže byť vyhlásená za neplatnú.
Projekt zmeny právnej formy
Pre každú zmenu právnej formy, a to či už vnútroštátnu alebo cezhraničnú, bude potrebné vypracovať tzv. projekt (cezhraničnej) zmeny právnej formy. Tento bude právnym základom pre proces zmeny právnej formy.
Obsahové náležitosti projektu vnútroštátnej zmeny právnej formy platné pre všetky typy obchodných spoločností sú upravené v § 106 Zákona o premenách, pričom projekt bude musieť obsahovať najmä:
- obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo spoločnosti pred zmenou právnej formy,
- právnu formu a obchodné meno spoločnosti po zmene právnej formy,
- podiely spoločníkov v spoločnosti, prípadne výšku vkladov spoločníkov do spoločnosti po zmene právnej formy; ak sa mení právna forma na akciovú spoločnosť alebo jednoduchú spoločnosť na akcie, aj podobu, druh, formu, menovitú hodnotu a počet akcií spoločníkov po zmene právnej formy,
- určenie osôb, ktoré budú štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu, určenie členov predstavenstva akciovej spoločnosti sa nevyžaduje, ak spoločnosť mení právnu formu na akciovú spoločnosť a ak predstavenstvo podľa stanov volí dozorná rada,
- určenie osôb, ktoré budú členmi dozornej rady, ak sa táto po zmene právnej formy zriaďuje.
Prílohou návrhu projektu zmeny právnej formy bude spoločenská zmluva a návrh stanov premenenej spoločnosti.
Spôsob schvaľovania projektu zmeny právnej formy bude závisieť od toho, či pôjde o kapitálovú alebo osobnú spoločnosť. Na schválenie návrhu projektu zmeny právnej formy sa pri osobných spoločnostiach bude vyžadovať súhlas všetkých spoločníkov, pri kapitálových spoločnostiach bude na schválenie projektu zmeny právnej formy postačovať súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých spoločníkov/akcionárov. Pokiaľ ide o formu schválenia projektu zmeny právnej formy, Zákon o premenách vyžaduje formu notárskej zápisnice iba v prípade, ak mení právnu formu akciová spoločnosť.
Právnym základom pre novozavedený proces cezhraničnej zmeny právnej formy je tzv. projekt cezhraničnej zmeny právnej formy, ktorý musí obsahovať všeobecné náležitosti projektu cezhraničnej premeny podľa § 77 Zákona o premenách (bližšie uvedené v štvrtom článku) a osobitné náležitosti podľa § 114 Zákona o premenách, a to konkrétne:
- informáciu o stimuloch podľa osobitného predpisu, ak ich spoločnosť v pôvodnom členskom štáte získala v období predchádzajúcom päť rokov pred vyhotovením návrhu projektu cezhraničnej zmeny právnej formy,
- informáciu o peňažnej náhrade ponúknutej spoločníkom, ktorí budú hlasovať proti schváleniu návrhu projektu cezhraničnej zmeny právnej formy.
Prílohou návrhu projektu cezhraničnej zmeny právnej formy je v zmysle Zákona o premenách návrh spoločenskej zmluvy a návrh stanov premenenej spoločnosti.
Vyhotovený návrh projektu cezhraničnej zmeny právnej formy musí slovenská zúčastnená spoločnosť zverejniť, a to uložením do Zbierky listín alebo zverejnením v Obchodnom vestníku. Zverejnenie musí byť vykonané najmenej 1 mesiac pred konaním valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o jeho schválení. V Zákone o premenách je zároveň ustanovené, aby sa spolu s návrhom projektu cezhraničnej zmeny právnej formy zverejňovala aj informácia pre spoločníkov/akcionárov, veriteľov a zamestnancov alebo ich zástupcov o tom, že pripomienky k návrhu projektu cezhraničnej zmeny právnej formy môžu predložiť najneskôr 5 pracovných dní pred konaním valného zhromaždenia, ktoré rozhodne o cezhraničnej zmene právnej formy. Týmto dochádza k zapojeniu veriteľov a zamestnancov do procesu cezhraničnej zmeny právnej formy.
Na schválenie návrhu projektu cezhraničnej zmeny právnej formy na valnom zhromaždení sa bude podľa § 117 ods. 3 Zákona o premenách vyžadovať súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých spoločníkov/akcionárov.
Pokiaľ ide o formu schválenia projektu cezhraničnej zmeny právnej formy, Zákon o premenách nevyžaduje formu notárskej zápisnice, nakoľko je zakotvená kontrola zákonnosti cezhraničnej zmeny právnej formy prostredníctvom notára. Konkrétne podľa § 87 v spojení s § 112 ods. 3 Zákona o premenách musí splnenie požiadaviek stanovených pre cezhraničnú zmenu právnej formy preskúmať notár a vydať o tom osvedčenie vo forme notárskej zápisnice. V Zákone o premenách je presne stanovené, aké dokumenty má notárovi spoločnosť predložiť v rámci preskúmavania zákonnosti a notárovi Zákon o premenách výslovne ustanovuje, v akých prípadoch musí odmietnuť vydanie osvedčenia. Zákon o premenách zároveň stanovuje pre notára trojmesačnú lehotu, v rámci ktorej musí vydať osvedčenie alebo odmietnuť jeho vydanie.
Aj v prípade vnútroštátnej i cezhraničnej zmeny právnej formy bude možné zrušiť už schválený projekt (cezhraničnej) zmeny právnej formy a tým upustiť od (cezhraničnej) zmeny právnej formy.
Informačné povinnosti pri cezhraničnej zmene právnej formy
Ak ide o proces cezhraničnej zmeny právnej formy, Zákon o premenách vyžaduje od slovenských zúčastnených spoločností plnenie informačných povinností, a to vo vzťahu k správcovi dane, záložnému veriteľovi, spoločníkom i zamestnancom.
Vzhľadom na to, že Zákon o premenách neupravuje informačné povinnosti v procese cezhraničnej zmeny právnej formy samostatne a odkazuje na aplikáciu ustanovení upravujúcich informačné povinnosti v procese cezhraničnej premeny, ich podrobný popis nájdete v štvrtom článku venovanom cezhraničným premenám, konkrétne v časti s názvom: Informačné povinnosti pri cezhraničnej premene a zamestnanci.
Správa audítora v procese cezhraničnej zmeny právnej formy
Pri cezhraničnej zmene právnej formy musí návrh projektu cezhraničnej zmeny právnej formy preskúmať audítor, ktorý o tom vypracuje písomnú správu. Obsahové náležitosti správy audítora sú upravené v § 82 ods. 2 Zákona o premenách. V Zákone o premenách sú upravené aj výnimky z povinnosti vypracovania správy audítora. Táto správa sa nemusí vyhotovovať, ak sa na tom zhodnú spoločníci/akcionári zúčastnenej spoločnosti alebo ak má zúčastnená spoločnosť len jedného spoločníka.
Ostatná dokumentácia súvisiaca so zmenou právnej formy
V prípade každej zmeny právnej formy majú zúčastnené kapitálové spoločnosti povinnosť vyhotoviť aj (i) správu štatutárneho orgánu a (ii) vyjadrenie dozornej rady.
Správa štatutárneho orgánu je písomná správa, v ktorej štatutárny orgán z právneho a ekonomického hľadiska vysvetlí a odôvodní zmenu právnej formy. Táto správa musí byť poskytnutá spoločníkom/akcionárom zúčastnenej spoločnosti aspoň 30 dní pred dňom schvaľovania návrhu projektu zmeny právnej formy. Tejto povinnosti nie je možné štatutárny orgán zbaviť, resp. ju vylúčiť, a to ani dohodou spoločníkov/akcionárov, avšak vzťahuje sa len na prípad, ak mení právnu formu spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie.
Ak má zúčastnená spoločnosť zriadenú dozornú radu, bude mať dozorná rada povinnosť preskúmať správu štatutárneho orgánu a následne predložiť svoje vyjadrenie k zamýšľanej zmene právnej formy spoločníkom/akcionárom.
Správa štatutárneho orgánu a vyjadrenie dozornej rady sú povinne vyhotovovanými dokumentmi aj v procese cezhraničnej zmeny právnej formy. Ustanovenia upravujúce obsahové náležitosti týchto dokumentov, okruh ich adresátov i podmienky, za ktorých ich nie je nutné vyhotovovať, nie sú v Zákone o premenách upravené samostatne pre proces cezhraničnej zmeny právnej formy. Zákon o premenách odkazuje v otázke ostatných dokumentov súvisiacich s cezhraničnou zmenou právnej formy na primeranú aplikáciu ustanovení o cezhraničných premenách. Detailnejší popis súvisiacej dokumentácie je uvedený v štvrtom článku venovanom cezhraničným premenám, konkrétne v časti s názvom: Ostatná dokumentácia súvisiaca s cezhraničnými premenami.
Ochrana veriteľov v procese zmeny právnej formy
Zákon o premenách obsahuje aj ustanovenia zabezpečujúce ochranu veriteľov v procese zmeny právnej formy. Konkrétne, ak po zmene právnej formy nebude mať premenená kapitálová spoločnosť (spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť alebo jednoduchá spoločnosť na akcie) žiadne alebo bude mať nižšie základné imanie ako pred zmenou právnej formy, bude štatutárny orgán spoločnosti povinný oznámiť zmenu právnej formy, a to všetkým známym veriteľom. Taktiež musí oznámenie zverejniť dvakrát za sebou v Obchodnom vestníku spolu s výzvou, aby veritelia prihlásili svoje pohľadávky, ktoré majú voči spoločnosti. V nadväznosti na to budú môcť veritelia požadovať od spoločnosti, aby splnenie ich neuhradených pohľadávok bolo dostatočným spôsobom zabezpečené.
Rovnako aj v procese cezhraničnej zmeny právnej formy budú mať veritelia slovenskej zúčastnenej spoločnosti právo požadovať od premenenej spoločnosti, aby splnenie ich neuhradených pohľadávok bolo primerane zabezpečené. Uvedené sa bude týkať veriteľov, ktorí budú mať ku dňu zverejnenia návrhu projektu cezhraničnej zmeny právnej formy nesplatnú pohľadávku a ktorí nebudú považovať záruky ponúkané v projekte cezhraničnej zmeny právnej formy za dostačujúce.
V prípade nedohodnutia sa medzi veriteľom a spoločnosťou ohľadom zabezpečenia pohľadávok, sa veriteľ môže domáhať na súde primeraného/dostatočného zabezpečenia. Zabezpečenie sa bude považovať za primerané vždy, ak sa do notárskej úschovy zloží peňažná hotovosť vo výške pohľadávky.
V procese cezhraničnej zmeny právnej formy bude prebiehajúce konanie na súde dôvodom na odmietnutie vydania osvedčenia notára, ibaže súčasťou projektu cezhraničnej zmeny právnej formy bude dohoda o právomoci súdu a rozhodnom práve a v nej bude stanovené, že veritelia si môžu uplatniť svoje pohľadávky na slovenskom súde a na základe slovenského práva.
Ochrana spoločníkov, akcionárov v procese zmeny právnej formy
Zákon o premenách umožňuje v rámci projektu zmeny právnej formy dohodnúť zánik účasti niektorých spoločníkov/akcionárov ku dňu účinnosti vnútroštátnej zmeny právnej formy. V takom prípade vznikne spoločníkovi/akcionárovi nárok na vyrovnací podiel. K platnosti takejto dohody bude potrebný súhlas spoločníka/akcionára, ktorého účasť má v spoločnosti zaniknúť.
Aj v procese cezhraničnej zmeny právnej formy priznáva Zákon o premenách spoločníkom/akcionárom právo na odchod zo spoločnosti, pričom v tomto prípade bude mať nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, či odkup akcií. Tieto práva si spoločníci/akcionári budú môcť uplatňovať na slovenskom súde podľa slovenského práva, a to aj v prípade, ak premenená spoločnosť bude zahraničnou spoločnosťou.