Ďalší článok zo série venujúcej sa premenám obchodných spoločností podľa zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon o premenách“) je zameraný na cezhraničné premeny obchodných spoločností.
Vnútroštátnym premenám sme sa venovali v predchádzajúcich troch článkoch, pričom v prvom článku sme poskytli základné informácie o vnútroštátnych premenách, druhý článok obsahoval detailnejšie informácie o vnútroštátnych fúziách, teda o zlúčeniach a splynutiach a v treťom článku sme podrobnejšie popisovali proces vnútroštátnych rozdelení, teda odštiepení a rozštiepení a zároveň aj aspekty ochrany veriteľov a spoločníkov/akcionárov v procese vnútroštátnych premien.
Časti o cezhraničných premenách sú v rámci Zákona o premenách rozčlenené na tri hlavy, avšak neobsahujú osobitné ustanovenia s ohľadom na jednotlivé právne formy. Čo sa týka jednotlivých hláv, tak v prvej hlave sú uvedené všeobecné ustanovenia o premenách, v druhej hlave osobitné ustanovenia o fúziách a v tretej hlave osobitné ustanovenia o rozdeleniach.
Základné informácie o cezhraničných premenách
Právna úprava cezhraničných fúzií v Zákone o premenách vo veľkej miere kopíruje ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov a proces cezhraničného rozdelenia predstavuje úplne nový inštitút.
Pod cezhraničné premeny sa zaraďuje cezhraničná fúzia, teda zlúčenie a splynutie, a cezhraničné rozdelenie. Pojmy „cezhraničná fúzia“ a „cezhraničné rozdelenie“ je potrebné vykladať v kontexte pojmov „fúzia“ a „rozdelenie“, pričom podľa Zákona o premenách ide o v podstate rovnaký proces, ak sa na ňom zúčastňuje aspoň jedna zahraničná spoločnosť a aspoň jedna slovenská spoločnosť. Za zahraničnú spoločnosť sa považuje spoločnosť so sídlom mimo Slovenskej republiky, ale v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Podrobné definície jednotlivých procesov premien sú uvedené v prvom článku.
V súvislosti s cezhraničným rozdelením je však nevyhnutné zdôrazniť, že v rámci cezhraničného procesu Zákon o premenách povoľuje len rozštiepenie a odštiepenie splynutím, t. j. také rozdelenie, pri ktorom je nástupníckou spoločnosťou vždy len novovznikajúca spoločnosť.
Koho sa cezhraničné premeny týkajú
Zákon o premenách neumožňuje zúčastniť sa cezhraničnej premeny družstvu, povoľuje to iba obchodným spoločnostiam. S ohľadom na cezhraničné fúzie, teda zlúčenia a splynutia, týchto procesov sa môžu zúčastniť všetky právne formy obchodných spoločností. Cezhraničné rozdelenie sa povoľuje len akciovým spoločnostiam a spoločnostiam s ručením obmedzeným.
Požiadavka v zmysle ktorej musia mať všetky spoločnosti zúčastnené na cezhraničnej premene obdobnú právnu formu ostala zachovaná. Výnimku predstavuje cezhraničné zlúčenie spoločnosti s ručením obmedzeným s akciovou spoločnosťou, ak je nástupníckou spoločnosťou akciová spoločnosť.
Účinnosť, účinky a neplatnosť cezhraničných premien
Účinnosť cezhraničnej premeny aj naďalej závisí od práva členského štátu, ktorým sa spravuje nástupnícka spoločnosť, resp. rozdeľovaná spoločnosť. Ak je nástupníckou, resp. rozdeľovanou spoločnosťou slovenská spoločnosť, cezhraničná premena nadobúda účinnosť dňom zápisu premeny do obchodného registra. Od tohto dňa nastávajú účinky cezhraničnej premeny, konkrétne:
- prechod imania zanikajúcej/rozdeľovanej spoločnosti na nástupnícku spoločnosť,
- spoločníci zanikajúcej/rozdeľovanej spoločnosti sa stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti,
- zanikajúca/rozdeľovaná spoločnosť zaniká,
- pri splynutí, rozštiepení a odštiepení splynutím vzniká nástupnícka spoločnosť.
Cezhraničná premena, ktorá nadobudla účinnosť nemôže byť vyhlásená za neplatnú.
Projekt cezhraničnej premeny
Pre každú cezhraničnú premenu sa bude vyžadovať tzv. projekt cezhraničnej premeny, ktorý nahradí doterajšiu zmluvu o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí a zároveň bude právnym základom pre novozavedený proces cezhraničného rozdelenia. Všeobecné obsahové náležitosti projektu cezhraničnej premeny platné pre všetky typy obchodných spoločností sú upravené v § 77 Zákona o premenách. Konkrétne musí projekt obsahovať najmä:
- obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo zúčastnených spoločností,
- navrhované obchodné meno, právnu formu a sídlo zúčastnených spoločností, ak sa budú pri cezhraničnej premene meniť,
- navrhované obchodné meno, právnu formu a sídlo spoločnosti, ktorá vznikne cezhraničnou premenou,
- orientačný harmonogram pre cezhraničnú premenu,
- práva udelené nástupníckou spoločnosťou spoločníkom požívajúcim osobitné práva alebo vlastníkom iných cenných papierov ako tých, ktoré predstavujú podiel na základnom imaní spoločnosti, alebo opatrenia, ktoré sa týchto osôb týkajú,
- informácie o poskytnutých zárukách na ochranu veriteľov zúčastnenej spoločnosti,
- informácie o osobitných výhodách, ktoré sú alebo budú poskytnuté členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu,
- predpokladané vplyvy cezhraničnej premeny na zamestnanosť,
- údaje o postupoch, podľa ktorých sa upraví účasť zamestnancov v nástupníckej spoločnosti, tam, kde je to potrebné,
- údaj o tom, či podiel spoločníka zanikajúcej spoločnosti podlieha výmene alebo o tom, že jeho účasť zaniká, ak je táto skutočnosť známa v čase vypracovania návrhu projektu cezhraničnej premeny, s uvedením dôvodov.
Prílohou projektu sú spoločenská zmluva a návrh stanov spoločnosti, ktorá vznikne cezhraničnou premenou.
Ak ide o cezhraničnú fúziu, musia byť súčasťou projektu cezhraničnej premeny aj osobitné náležitosti podľa § 96 Zákona o premenách a v prípade cezhraničného rozdelenia musí projekt cezhraničnej premeny obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 101 Zákona o premenách. Pokiaľ ide o otázku formy projektu cezhraničnej premeny, Zákon o premenách upúšťa od jej vyhotovenia vo forme notárskej zápisnice.
Z osobitných ustanovení vyplýva napr. že rovnako, ako pri vnútroštátnej premene, tak aj pri cezhraničnej premene ostala zachovaná možnosť stanoviť rozhodný deň, teda deň od ktorého sa úkony zanikajúcich/rozdeľovaných spoločností považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti, spätne k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný návrh projektu premeny. Uvedené platí za predpokladu, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, nebola schválená príslušným orgánom.
Vyhotovený návrh projektu cezhraničnej premeny musí slovenská zúčastnenú spoločnosť zverejniť, a to uložením do zbierky listín alebo zverejnením v Obchodnom vestníku. Zverejnenie musí byť vykonané najmenej 1 mesiac pred konaním valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o jeho schválení. Na rozdiel od vnútroštátnej premeny, pri cezhraničnej premene sa spolu s návrhom projektu cezhraničnej premeny musí zverejniť aj informácia pre spoločníkov/akcionárov, veriteľov a zamestnancov alebo ich zástupcov o tom, že pripomienky k návrhu projektu cezhraničnej premeny môžu predložiť najneskôr 5 pracovných dní pred konaním valného zhromaždenia, ktoré rozhodne o cezhraničnej premene. Týmto spôsobom dochádza k zapojeniu veriteľov a zamestnancov do procesu cezhraničnej premeny.
Aj naďalej sa bude rozlične upravovať spôsob schvaľovania projektu cezhraničnej premeny v závislosti od toho, či pôjde o kapitálovú alebo osobnú spoločnosť. Na schválenie návrhu projektu cezhraničnej premeny pri fúzii sa pri osobných spoločnostiach bude podľa § 98 ods. 4 Zákona o premenách vyžadovať súhlas všetkých spoločníkov. Pri kapitálových spoločnostiach bude návrh projektu cezhraničnej premeny pri fúzii alebo rozdelení schválený, ak s ním vysloví súhlas aspoň dvojtretinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov/akcionárov (§ 98 ods. 3 a § 102 ods. 3 Zákona o premenách).
Pokiaľ ide o formu schválenia projektu cezhraničnej premeny, Zákon o premenách nevyžaduje formu notárskej zápisnice, nakoľko je zakotvená kontrola zákonnosti cezhraničnej premeny prostredníctvom notára. Konkrétne podľa § 87 Zákona o premenách musí splnenie požiadaviek stanovených pre cezhraničnú premenu preskúmať notár a vydať o tom osvedčenie vo forme notárskej zápisnice. V rámci tohto ustanovenia detailnejšie uvádza všetky záležitosti s tým súvisiace, a to jednak aké dokumenty sa majú notárovi predložiť, v akých prípadoch musí notár odmietnuť vydať osvedčenie a taktiež stanovuje lehoty, v ktorých musí notár buď osvedčenie vydať alebo odmietnuť jeho vydanie a iné.
S cieľom posilniť pozíciu zamestnancov a veriteľov v procese cezhraničnej premeny Zákon o premenách výslovne vyžaduje, aby valné zhromaždenie schvaľujúce návrh projektu cezhraničnej premeny zároveň prerokovalo správu štatutárneho orgánu, vrátane stanoviska zamestnancov k nej, vyjadrenie dozornej rady, správu audítora o preskúmaní návrhu projektu cezhraničnej premeny, ako aj pripomienky veriteľov, zamestnancov a spoločníkov k návrhu projektu cezhraničnej premeny.
Aj v prípade cezhraničných premien, rovnako ako pri vnútroštátnych premenách, bude možné zrušiť už schválený projekt cezhraničnej premeny a tým upustiť od cezhraničnej premeny.
Informačné povinnosti pri cezhraničnej premene a zamestnanci
Zákon o premenách zakotvuje informačné povinnosti pre slovenské spoločnosti zúčastnené na cezhraničnej premene, a to vo vzťahu k správcovi dane, záložnému veriteľovi, či v prípade kapitálových spoločností voči spoločníkom i zamestnancom.
Zanikajúca slovenská spoločnosť bude povinná oznámiť správcovi dane (daňovému alebo colnému úradu), že bol vypracovaný návrh projektu cezhraničnej premeny najmenej 60 dní pred dňom schválenia návrhu projektu cezhraničnej premeny. Túto povinnosť bude mať aj slovenská rozdeľovaná spoločnosť v prípade cezhraničného odštiepenia.
Rovnako ako pri vnútroštátnej premene aj pri cezhraničnej premene bude spoločník, ktorého podiel je zaťažený záložným právom povinný informovať o vypracovaní návrhu projektu premeny aj záložného veriteľa. Oznámenie o tejto skutočnosti musí záložnému veriteľovi doručiť aspoň 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má schváliť návrh projektu cezhraničnej premeny.
Zákon o premenách stanovuje zoznam dokumentov a informácií, ktoré musia byť poskytnuté spoločníkom a zamestnancom v procese cezhraničnej premeny, vrátane lehôt a spôsobu ich sprístupnenia. Podľa § 86 Zákona o premenách každá slovenská zúčastnená spoločnosť bude povinná vo svojom sídle ako aj na svojom webovom sídle najneskôr 6 týždňov pred hlasovaním o schválení návrhu projektu cezhraničnej premeny zverejniť návrh projektu cezhraničnej premeny, správu štatutárneho orgánu (ak sa vyhotovuje), účtovné závierky zúčastnených spoločností za posledné tri roky, priebežnú účtovnú závierku, identifikáciu notára, ktorý bude vydávať osvedčenie o zákonnosti cezhraničnej premeny. Najneskôr 1 mesiac pred hlasovaním je tým istým spôsobom povinná zverejniť správu audítora o preskúmaní návrhu projektu cezhraničnej premeny (ak sa vyhotovuje).
S ohľadom na zamestnancov je zároveň v § 94 Zákona o premenách upravený aj časový aspekt povinností s nimi súvisiacimi. Konkrétne zamestnanci majú právo na informácie a právo na prerokovanie podľa § 237 a 238 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce, v znení neskorších predpisov pred vypracovaním správy štatutárneho orgánu alebo návrhu projektu cezhraničnej premeny v závislosti od toho, ktorý dokument bude vypracovaný skôr. Taktiež im musia byť poskytnuté odôvodnené odpovede ešte pred konaním valného zhromaždenia, ktoré bude rozhodovať o schválení projektu cezhraničnej premeny.
Okrem základných povinností s ohľadom na zamestnancov Zákon o premenách v rámci piatej časti obsahuje osobitné ustanovenia o účasti zamestnancov pri cezhraničnej premene.
Správa audítora
Pri cezhraničnej premene návrh projektu cezhraničnej premeny preskúma audítor a vypracuje o tom písomnú správu, ktorej povinné obsahové náležitosti sú upravené v § 82 ods. 2 Zákona o premenách. Táto správa sa nemusí aj naďalej vyhotovovať, ak sa na tom zhodnú všetci spoločníci každej zo zúčastnených spoločností alebo zúčastnenou spoločnosťou je spoločnosť s jediným spoločníkom.
Ostatná dokumentácia súvisiaca s cezhraničnými premenami
Okrem projektu cezhraničnej premeny a správy audítora sa majú pri cezhraničnej premene vyhotovovať aj ďalšie dokumenty, a to konkrétne (i) správa štatutárneho orgánu a (ii) vyjadrenie dozornej rady.
Podstata správy štatutárneho orgánu vyhotovovanej v procese cezhraničnej premeny zostala v Zákone o premenách zachovaná. Štatutárny orgán slovenskej zúčastnenej spoločnosti bude povinný v správe vysvetliť a odôvodniť z právneho a ekonomického hľadiska cezhraničnú premenu, ako aj náležitosti návrhu projektu cezhraničnej premeny, najmä dôsledky na podnikateľskú činnosť spoločnosti a dôsledky pre zamestnancov. Oproti procesu pri vnútroštátnej premene, pri cezhraničnej premene sa bude správa deliť na dve časti, a to časť pre spoločníkov/akcionárov a časť pre zamestnancov. Spoločníci/akcionári sa aj budú môcť vzdať práva na vypracovanie správy štatutárneho orgánu, avšak len v časti pre spoločníkov/akcionárov. V prípade, ak bude mať spoločnosť zamestnancov iných ako členov jej štatutárneho orgánu, budú štatutári bez výnimky povinní vypracovať správu v časti pre zamestnancov. K tejto správe sa budú môcť vyjadriť zamestnanci alebo ich zástupcovia.
Zákon o premenách nevyžaduje správu štatutárneho orgánu v prípade, ak má slovenská zúčastnená spoločnosť len jedného spoločníka.
Štatutárny orgán slovenskej zúčastnenej spoločnosti bude mať osobitnú povinnosť priebežného informovania. V zmysle tejto povinnosti musí informovať valné zhromaždenie spoločnosti a tiež štatutárny orgán všetkých spoločností zúčastnených na premene o podstatnej zmene obchodného majetku a záväzkov spoločnosti, ktorá nastala medzi vypracovaním návrhu projektu cezhraničnej premeny a dňom konania valného zhromaždenia, na ktorom sa o ňom rozhoduje. Tejto povinnosti nie je možné štatutárny orgán zbaviť, resp. ju vylúčiť ani dohodou spoločníkov/akcionárov.
Dozorná rada slovenskej zúčastnenej spoločnosti bude povinná preskúmať zamýšľanú cezhraničnú premenu, návrh projektu cezhraničnej premeny a správu štatutárneho orgánu a predložiť vyjadrenie o pripravovanej cezhraničnej premene valnému zhromaždeniu. Táto povinnosť nie je v Zákone o premenách koncipovaná ako absolútna a je možné so súhlasom spoločníkov/akcionárov odkloniť sa od tejto povinnosti.
Ochrana veriteľov v procese cezhraničnej premeny
Zákon o premenách ponechal doterajšiu úpravu ochrany práv veriteľov slovenskej zúčastnenej spoločnosti v procese cezhraničnej premeny s drobnými modifikáciami. V prípade, ak je nástupníckou spoločnosťou zahraničná spoločnosť, veritelia slovenskej zúčastnenej spoločnosti budú mať právo požadovať od slovenskej zúčastnenej spoločnosti, aby splnenie ich neuhradených pohľadávok bolo primerane zabezpečené. Uvedené sa bude týkať veriteľov, ktorí budú mať ku dňu zverejnenia návrhu projektu cezhraničnej premeny nesplatenú pohľadávku a ktorí nebudú považovať záruky ponúkané v projekte cezhraničnej premeny za dostačujúce.
V prípade nedohodnutia medzi veriteľom a spoločnosťou, môže sa veriteľ domáhať na súde primeraného zabezpečenia. Návrh na začatie konania musí veriteľ podať v lehote 3 mesiacov od zverejnenia návrhu projektu. Zabezpečenie sa považuje za primerané vždy, ak sa do notárskej úschovy zložila peňažná hotovosť vo výške pohľadávky.
Prebiehajúce konanie na súde bude dôvodom na odmietnutie vydania osvedčenia notára, ibaže súčasťou projektu cezhraničnej premeny bude dohoda o právomoci súdu a rozhodnom práve. V rámci nej bude stanovené, že veritelia si môžu uplatniť svoje pohľadávky na slovenskom súde a na základe slovenského práva.
Ochrana spoločníkov, akcionárov v procese cezhraničnej premeny
Zákon o premenách obsahuje právo spoločníkov/akcionárov na odchod zo spoločnosti v procese cezhraničnej premeny, pričom v tomto prípade má nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, či odkup akcií. Taktiež môže byť akcionárom po splnení stanovených podmienok priznané právo na primeraný peňažný doplatok.
Spôsob uplatnenia týchto nárokov zostáva zachovaný s tým, že tieto práva si spoločníci/akcionári budú uplatňovať na slovenskom súde podľa slovenského práva, a to voči nástupníckej spoločnosti, ktorou môže byť aj zahraničná spoločnosť.
Krížové ručenie pri cezhraničnom rozdelení
Pri cezhraničných rozdeleniach sa uplatní špecifický režim ručenia, rovnako ako pri vnútroštátnych rozdeleniach. Výška ručenia je pri rozštiepení i odštiepení obmedzená len do výšky čistého obchodného imania, ktoré prešlo na nástupnícku spoločnosť.
Pri cezhraničných rozštiepeniach každá nástupnícka spoločnosť ručí za záväzky, ktoré prešli z rozdeľovanej spoločnosti na ostatné spoločnosti, pričom na splnenie záväzku sú nástupnícke spoločnosti zaviazané spoločne a nerozdielne.
Pri cezhraničných odštiepeniach sa zas uplatňuje ručenie rozdeľovanej spoločnosti za záväzky, ktoré prešli z rozdeľovanej spoločnosti na nástupnícke spoločnosti, pričom na splnenie záväzku sú rozdeľovaná a nástupnícka spoločnosť zaviazané spoločne a nerozdielne.
Vzhľadom na solidárne ručenie spoločností, môže veriteľ požadovať celé splnenie záväzku od ktorejkoľvek z nástupníckych spoločností pri cezhraničnom rozštiepení a od rozdeľovanej a nástupníckej spoločnosti v prípade cezhraničného odštiepenia. Splnením záväzku jednou spoločnosťou povinnosť ostatných voči veriteľovi zanikne. Regresne sa spoločnosti vyrovnajú medzi sebou v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie rozdeľovanej spoločnosti.
V ďalšom, už poslednom článku série o premenách sa budeme venovať zmenám právnych foriem obchodných spoločností a družstiev, kam patrí aj cezhraničná zmena právnej formy, teda premiestnenie sídla mimo územie Slovenskej republiky.
