Dekorativní pozadí stránky

UPDATE: Slovenský Úrad verejného zdravotníctva získal prístup k vašim telefónnym číslam, aj keď mu prezidentka dala stopku

UPDATE: Slovenský Úrad verejného zdravotníctva získal prístup k vašim telefónnym číslam, aj keď mu prezidentka dala stopku

Koľko údajov je už príliš?

Už na začiatku pandémie COVID-19 došlo k viacerým úvahám zákonodarcov o tom, ktoré práva by mali dostať prednosť, a kde v pomyslenom rebríčku dôležitosti stojí právo na súkromie, ktoré zahŕňa aj ochranu osobných údajov. Zoradenie práv narýchlo určila potreba ochrany spoločnosti pred nekontrolovaným šírením vírusu COVID-19, s čím je spojená nevyhnutnosť lokalizácie potenciálnych šíriteľov a ich následné oddelenie od ostatného obyvateľstva.

Túto úlohu malo zabezpečiť prijatie zákona č. 62/2020 Z. z.[1] Na základe zmienenej novely získal Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) oprávnenie vyžiadavať si priamo od telekomunikačných operátorov údaje o pohybe obyvateľov, a na tomto základe podnikať príslušné kroky, ktorými by mohol zamedziť šíreniu vírusu.

Aj keď sa uvedený cieľ môže javiť ako plne legitímny, samotné znenie zákona bolo prijaté ako rýchla odozva na zhoršujúcu sa situáciu v skrátenom legislatívnom konaní, čo sa odrazilo na niekoľkých nedostatkoch. Pre predstavu načrtneme pár z nich. Ako problematický označili odborníci[2] najmä rozsah údajov, ktoré sa podľa novely mohli poskytovať ÚVZ. Sprístupňovať sa totižto mali nielen lokalizačné údaje, teda údaj, kde sa daná osoba nachádzala, ale aj údaje súvisiace s komunikujúcimi osobami, a to ich telefónne číslo či identifikačné údaje ako meno, priezvisko, či trvalý pobyt. Takýto rozsah by bol odôvodniteľný pri monitorovaní osôb, ktoré boli povinné zotrvať v štátnej karanténne, ale nie ako všeobecný rozsah údajov, ktorý bude možné monitorovať pri každom obyvateľovi.

Okrem samotného rozsahu bol na zváženie aj spôsob, akým sa bude ÚVZ k týmto údajom dostávať, ktorý novela nijak zvlášť neupravovala. Výsledkom bol takmer neobmedzený prístup ÚVZ k osobným údajom len na základe žiadosti telekomunikačnému podniku, ktorú tento podnik nemohol ani odmietnuť.

Aj na uvedené nedostatky reagoval Ústavný súd[3] pozastavením účinnosti viacerých častí novely zákona, pričom jasne vyjadril, že v pôvodnom rozsahu možno spracúvať len údaje osôb, ktoré výslovne potrebuje z dôvodu pandémie ÚVZ kontaktovať, s tým, že možno zbierať údaje aj o iných osobách, avšak len v anonymizovanej podobe.

Novelou k vášmu telefónnemu číslu

Ako odpoveď na uznesenie Ústavného súdu Ministerstvo dopravy a výstavby predložilo novelu zákona o elektronických komunikáciách[4], ktorá oproti pôvodnej novele zúžila rozsah subjektov, o ktorých sa majú zbierať viac než len anonymizované informácie. Ide výhradne o osoby, ktoré prišli na územie Slovenskej republiky zo zahraničia, resp. z krajín, ktoré sa nenachádzajú na zozname menej rizikových krajín vedeného ÚVZ.[5]

O uvedených osobách mali podľa novely telekomunikační operátori ÚVZ poskytovať informácie, a to v rozsahu telefónneho čísla, času prihlásenia do siete operátora, ako aj ich lokalizačných údajov. Teda údaje, na základe ktorých je napríklad možné určiť či si takáto osoba mohla prečítať SMS od ÚVZ. Uvedená novela pristupovala striktnejšie aj k dobe, po ktorú môže ÚVZ takéto údaje uchovávať. ÚVZ môže mobilné číslo či údaje o lokácii spracúvať najdlhšie po dobu 60 dní, odkedy mu ich operátori poskytnú, po uplynutí tejto doby je ich však povinný zničiť.

Zmyslom zásahu do súkromia a sprístupňovania telefónnych čísiel ÚVZ je podľa dôvodovej správy k zákonu snaha o rýchlu a efektívnu identifikáciu potenciálnych nositeľov nákazy. Aj keď ide o užšie vymedzenie zásahu do súkromia oproti marcovej novele, prezidentka Slovenskej republiky túto snahu zhodnotila inak.

Prezidentka odmietla dať novele zelenú

Prezidentka Slovenskej republiky, Zuzana Čaputová, sa na základe svojho vyhlásenia z 31. 7. 2020 rozhodla zákon vetovať. Dôvody svojho rozhodnutia formulovala v rozhodnutí o vrátení novely.[6] Jedným z hlavných bol problematický výklad zákona, ktorý „je len ťažko realizovateľný bez použitia dôvodovej správy a medializovaných vyjadrení predkladateľa,“[7] ale aj jeho vágnosť. Novela podľa slov prezidentky dostatočne neodôvodňuje potrebu sprístupňovania telefónnych čísiel osôb ÚVZ, ako ani 60 dňovú lehotu, po ktorú potrebuje ÚVZ údaje spracovávať. V neposlednom rade prezidentka novele vytkla aplikačné nedostatky, podľa ktorých nebude možné reálnych nositeľov ochorenia identifikovať.

Riešenie týchto nedostatkov bude závisieť od poslancov Národnej rady SR, ktorí vetovaný zákon môžu napriek nesúhlasu prezidentky posunúť ďalej, ak s tým vyjadrí súhlas nadpolovičná väčšina poslancov Národnej rady SR. Tento vývoj budeme aj naďalej sledovať a o najnovších legislatívnych novinkách vás budeme opäť informovať na našom blogu.

 

[1] Zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

[2] Škrobák,Ján. Správne právo v časoch pandémie koronavírusu. Časť štvrtá: Aktuálne snahy o obmedzenie telekomunikačného tajomstva. In Comenius odborný blog,25.3.2020. Dostupné na: https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2020/03/25/spravne-pravo-v-casoch-pandemie-koronavirusu-cast-stvrta-aktualne-snahy-o-obmedzenie-telekomunikacneho-tajomstva/.

[3] Uznesenie Ústavného súdu PL. ÚS 13/2020-103

[4] Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách a v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[5] Aktualizovaný zoznam nájdete na tomto webovom sídle: https://korona.gov.sk/karantenne-opatrenia/

[6] List prezidentky Slovenskej republiky z 3. augusta 2020 č. 4823-2020-KPSR a Rozhodnutie prezidentky Slovenskej republiky z 3. augusta 2020 o vrátení zákona

[7] Rozhodnutie prezidentky Slovenskej republiky z 3. augusta 2020 o vrátení zákona, materiál nájdete tu

Zdroje článku

Související články