Dekorativní pozadí stránky

Zavedenie definície rodinného podniku a iné novinky pre rodinné firmy

Zavedenie definície rodinného podniku a iné novinky pre rodinné firmy

Rodinné podnikanie sa dostalo do popredia záujmu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky („Ministerstvo“), ktoré vďaka Novele vytvorilo časť samostatného právneho rámca pre rodinné podnikanie. Bohužiaľ tento rámec je zatiaľ veľmi oklieštený, obsahuje len základnú úpravu, možnosti hrdo sa „prihlásiť“ k označeniu rodinný podnik a niekoľko povinností s tým súvisiacich, avšak neobsahuje žiadne formy podpory pre rodinné podniky.

 

1.   DEFINÍCIA RODINNÉHO PODNIKU

Novela zavádza definíciu rodinného podniku, čím však nevytvára samostatnú právnu formu rodinného podniku, teda nový typ spoločnosti. V zmysle definície rodinným podnikom je obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ:

a)  ktorí sú podnikateľmi[1], a

b)  v ktorých, ak ide o

(1)   obchodnú spoločnosť,

i.    najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny vykonávajú priamo alebo nepriamo väčšinu hlasovacích práv a najmenej jeden člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu;

ii.   najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny majú hospodársky prospech z podnikania obchodnej spoločnosti spolu viac ako 50 % zo zisku po zdanení alebo

iii.  jeden člen spoločnej rodiny je jediným spoločníkom alebo jediným akcionárom obchodnej spoločnosti a súčasne je jej štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a najmenej jeden iný člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo členom dozornej rady tejto obchodnej spoločnosti alebo je v pracovnoprávnom vzťahu s touto obchodnou spoločnosťou;

(2)   družstvo,

i.    najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny vykonávajú priamo alebo nepriamo väčšinu hlasovacích práv a najmenej jeden člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo

ii.   najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny majú hospodársky prospech z podnikania družstva spolu viac ako 50 % zo zisku po zdanení;

iii.  fyzickú osobu – podnikateľa, najmenej jeden člen spoločnej rodiny je v pracovnoprávnom vzťahu s touto fyzickou osobou – podnikateľom.

Rozhodujúcim určujúcim kritériom sú teda rodinné väzby, a to kto spadá pod pojem člen spoločnej rodiny. Na účely Novely sú to manželia, príbuzní v priamom rade, súrodenci a osoby navzájom príbuzné až do štvrtého stupňa a ich manželia.

V rámci právnej úpravy sa myslelo aj na prípadný vstup investora, obsahuje teda podmienky, za akých môže vstúpiť do rodinného podniku investor a priniesť financovanie formou ekvity bez toho, aby podnik stratil označenie rodinný podnik.

Rodinné podniky sú ďalej delené na evidované rodinné podniky (ak boli zaradené do evidencie rodinných podnikov) a registrované rodinné podniky (ak im bol priznaný štatút registrovaného rodinného podniku). Neopomenulo sa ani na podniky vykonávajúce poľnohospodársku činnosť, či chov rýb, ktoré môžu získať označenie rodinná farma.

 

2.   EVIDOVANÝ RODINNÝ PODNIK A EVIDENCIA RODINNÝCH PODNIKOV

Rodinný podnik môže požiadať o zaradenie do evidencie rodinných podnikov, pričom Ministerstvu bude musieť preukázať splnenie podmienok a predložiť potrebné doklady v zmysle Novely. Po zaradení do evidencie bude (i) oprávnený v písomnom styku uvádzať označenie „rodinný podnik“ alebo skratku „r. p.“ a (ii) dať si zapísať označenie „rodinný podnik“ do obchodného registra, pričom ide o možnosti a nie povinnosti evidovaného rodinného podniku.

Evidenciu rodinných podnikov bude viesť Ministerstvo, pričom pôjde o verejný zoznam údajov o evidovaných rodinných podnikoch.

 

3.   REGISTROVANÝ RODINNÝ PODNIK A REGISTER RODINNÝCH PODNIKOV

Okrem evidencie sa zavádza možnosť požiadať o priznanie štatútu registrovaného rodinného podniku po splnení zákonom stanovených podmienok, okrem iného povinnosť mať zriadenú rodinnú radu (detaily nižšie). Ak žiadateľ splní podmienky, Ministerstvo mu prizná štatút registrovaného rodinného podniku a doručí príslušné osvedčenie.

Na rozdiel od evidovaného rodinného podniku, registrovanému rodinnému podniku priznaním štatútu vzniká hneď niekoľko povinností, a to napr. (i) použiť 12 % zo zisku po zdanení na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov, teda na Novelou určený účel ako je napr. vzdelávanie či dôchodkové zabezpečenie členov spoločnej rodiny alebo rekreačný pobyt člena spoločnej rodiny a zamestnanca podniku a iné účely, (ii) v účtovníctve osobitne sledovať použitie finančných prostriedkov na stanovený účel podľa bodu (i), (iii) v prílohe k účtovnej závierke presne popísať účel použitia zisku po zdanení na stanovený účel podľa bodu (i) a túto zverejniť spolu s účtovnou závierkou v registri účtovných závierok.

Registrovaný rodinný podnik bude ďalej povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný rodinný podnik“ alebo skratku „r. r. p.“ a dať si zapísať do obchodného registra označenie „registrovaný rodinný podnik“.

Register registrovaných rodinných podnikov bude viesť Ministerstvo, pričom rovnako ako pri evidencii, pôjde o verejný zoznam údajov o registrovaných rodinných podnikoch.

 

4.   RADA RODINNÉHO PODNIKU

Ak podnik spĺňajúci definíciu rodinného podniku, bude chcieť získať štatút registrovaného rodinného podniku, bude musieť povinne zriadiť nový kolektívny orgán, a to radu rodinného podniku („Rada“). Rada má fungovať ako ďalší orgán spoločnosti, teda nebude dotknutá pôsobnosť napr. štatutárneho orgánu, dozornej rady či valného zhromaždenia.

Organizácia i fungovanie Rady by malo byť upravené v štatúte rodinného podniku, ktorý si podnik schváli. Základné podmienky fungovania Rady však stanovuje už priamo Novela, a to:

i.    minimálny počet členov – traja, väčšina z nich členovia spoločnej rodiny;

ii.   uznášaniaschopnosť – prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých členov Rady a viac ako 50 % prítomných členov Rady tvoria členovia spoločnej rodiny;

iii.  prijímanie rozhodnutí – nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov Rady (v štatúte je možno určiť, kedy je potrebné na prijatie rozhodnutia vyšší počet hlasov členov Rady);

iv.   počet hlasov – každý člen Rady jeden hlas;

v.    frekvencia zasadania – najmenej raz za kalendárny rok.

Oficialitu zasadnutiu Rady pridáva aj to, že sa z neho povinne vyhotovuje zápisnica, dokonca ju musí na požiadanie rodinný podnik poskytnúť Ministerstvu.

V zmysle Novely by mala Rada prerokúvať najmä (i) dlhodobé strategické smerovanie rodinného podniku, (ii) rodinnú politiku zameranú na rodinný podnik a súlad cieľov rodinného podniku a cieľov rodiny, (iii) vzťahy medzi rodinou a rodinným podnikom, práva a povinnosti členov spoločnej rodiny vo vzťahu k rodinnému podniku, potreby a požiadavky členov spoločnej rodiny, (iv) podmienky prijímania členov spoločnej rodiny do rodinného podniku alebo odchodu členov spoločnej rodiny z rodinného podniku, (v) nástupníctvo a prípravu budúcej generácie na prevzatie rodinného podniku, generačnú výmenu štatutárneho orgánu a odovzdanie vlastníctva alebo hlasovacích práv, či (vi) informácie týkajúce sa rodinného podniku, ktoré poskytuje členom rady rodinného podniku.

 

5.   ZÁVER

Novela zavádza legálnu definíciu rodinného podniku na Slovensku a dáva rodinným firmám možnosť získať a používať označenie rodinný podnik, a to či už vo forme evidovaného rodinného podniku alebo registrovaného rodinného podniku. Evidencia i register rodinných podnikov budú verejne prístupné zoznamy, pričom ich bude viesť Ministerstvo.

V prípade registrovaných podnikov je s touto možnosťou spojených aj niekoľko povinností. Prvou z nich je použitie zisku rodinnej firmy po zdanení na Novelou definovaný účel, pričom tento je viac menej na podporu rodiny či zamestnancov. Takto by teoreticky rodinná firma vedela podporovať členov rodiny z daňového hľadiska asi aj výhodnejšie ako v súčasnosti. Ide o to, že zisk rodinnej firmy by si rodina nevyplácala (neaplikovala by sa zrážková daň pri výplate dividendy z právnickej osoby fyzickej osobe), ale aktivity rodiny by hradila priamo z rodinnej firmy. Avšak negatívne pôsobí následná povinnosť, a to použitie zisku podrobne spísať a zverejniť širokej verejnosti cez register účtovných závierok, teda každý si bude vedieť zistiť napr. aké vzdelávanie sa platí členom rodiny, či na aké rekreačné pobyty chodia.

Druhou povinnosťou v prípade registrovaných rodinných podnikov je zriadenie rady rodinného podniku, čo by samo o sebe ešte nemuselo byť vnímané negatívne. Rodinné firmy sa totiž často stretávajú na, dá sa povedať, neformálnych rodinných radách. Veľkým negatívom však je, že zo zasadnutia povinnej rodinnej rady sa musí urobiť zápisnica, ktorú si môže vyžiadať Ministerstvo. Z povahy veci sa však na rade rodinného podniku preberajú citlivé podnikateľské i rodinné záležitosti, ktoré by sa nemali v žiadnom prípade dostať mimo úzky kruh rodiny.

Miernym sklamaním je, že Novela momentálne neprinesie žiadnu formu podpory pre rodinné podniky, ktorú by v súčasnej ťažkej situácii určite každý z nich privítal. Treba však veriť, že táto Novela je prvá lastovičku v tejto oblasti, ktorá síce ešte leto pre rodinné firmy nerobí, ale snáď ju čoskoro budú nasledovať ďalšie, ktoré ho urobia...


[1] § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

[2]  Obrázok od pch.vector na Freepik

 

Zdroje článku

Související články
Revoluční úprava plánovacích smluv aneb novinky ve spolupráci obcí a developerů
František Korbel, Barbora Hniličková, Tomáš Kalenský, Petra Gabrhelová

Revoluční úprava plánovacích smluv aneb novinky ve spolupráci obcí a developerů

Dne 1. 7. 2024 nabyde plné účinnosti zákon č. 283/2021 Sb., známý jako nový stavební zákon, který přinese změny mimo jiné i v oblasti smluv o spolupráci uzavíraných mezi obcemi a investory (developery). Tyto změny bude nezbytné obratem promítnout do praxe, tedy jak do samotných smluv a jejich vzorů,
Láska, rozdělení sociálních rolí, zlatá klec a SJM
Veronika Bočanová

Láska, rozdělení sociálních rolí, zlatá klec a SJM

Možná jste koncem minulého týdne zaznamenali článek na internetu o tom, jak Nejvyšší soud rozhodl o vypořádání společného jmění bývalého prvoligového fotbalového brankáře. Jde o zajímavý případ narážející na pojmy jako disparita podílů na společném jmění manželů, princip zásluhovosti, dělení sociáln